Kresťanstvu sa často vytýka jeho rozprávkový charakter. Kto v dobe, keď je potvrdená evolúcia, v dobe, keď vieme cez uhlíkovú metódu datovania určiť vek každého predmetu, potrebuje ešte kresťanskú mytológiu o stvorení sveta a človeka?
Kto môže svoj život postaviť na bájke o mužovi z hliny a žene z jeho rebra? Dokonca my kresťania toto protoevanjelium vnímame ako nádherné umelecké dielo s duchovným posolstvom, ktoré však nie je možné brať doslovne. Je to jednoducho dobrý mýtus.
Ale čo ak je to všetko úplne naopak? A príbeh o rajskej záhrade, svetle a tme, zablatenom a nezodpovednom mužovi a jeho príliš zvedavej partnerke je skutočnejší, ako si dokážeme predstaviť?
V čase, keď príbeh stvorenia vznikol, sme žili vo svete, ktorý veľmi dobre poznal, ako vznikli bohovia. Vedel, čo bolo na počiatku, vedel, že egyptský boh Ptah tvoril bohov pomocou magických formúl. Bol to svet, kde boh tvoril iných bohov. Bol to svet, kde títo bohovia zvádzali kruté boje s morskými príšerami, ktoré boli pre samotného boha veľkou hrozbou.
Bohovia na jednej strane sťali hlavy morským obludám, no vzápätí druhou rukou si stínali hlavy navzájom. Svoje telá v spánku rozsekávali na polovice, opíjali sa a jeden druhého navzájom prenasledovali.
Zem samotná bola vydaná napospas krutovláde týchto zápasníkov a odkázaná na ich nikdy sa nekončiace rozmary a roztopaše. Až pokým si ju nerozdelili, nevytýčili svoje hranice, neoddelili moria a nevytvorili zem.
Nato, aby sa mohli bezstarostne vyvaľovať na svojich nebeských obláčikoch, museli stvoriť niekoho, kto za nich bude pracovať, kto bude siať a žať, pásť dobytok a plieniť divokú a nebezpečnú zver, ktorú nedopatrením stvorili. Kto bude sadiť, okopávať, strihať a prešovať víno. A tak stvorili chudáka človeka. A odvtedy bol človek doživotne odsúdený na to, aby sial aj žal, zbieral a prešoval, lovil a pásol.
Popritom sa neustále triasol pod krutou božou rukou, ktorá na neho so škodoradosťou číhala na každom rohu. Bohovia zosielali potopy, zemetrasenia a epidémie. A tak ľuďom neostávalo nič iné, len si ich udobrovať: kŕmiť ich zo svojej ťažko dorobenej úrody, dávať im levie pečienky a tigrie srdcia. Ak to nestačilo a pohromy neustávali, neváhali vyrezať srdcia svojim roztomilým kučeravým deťom či okoloidúcim pannám.
V tom čase prišiel pračudesný židovský národ s progresívnym presvedčením, že k nemu Boh prehovoril a je to všetko úplne inak. Že Boha nikto nestvoril, že on sám je veľkým tajomstvom a najrozumnejšie, ako o ňom môžeme svedčiť, je mlčať. Takisto oznámili, že žiadny Marduk, Ištar, Šamaš a ani iní bojujúci bohovia v skutočnosti neexistujú a sú iba výmyslom ľudských predstáv.
Prestali vyrezávať pečene a srdcia svojich detí a prestali sa klaňať Slnku, lebo vedeli, že takisto ako Zem, Mesiac a hviezdy a všetko, čo je okolo nich, nie je žiadnym Bohom, ale len dielom jedného nepoznateľného Boha.
A že tento Boh nepotreboval zápasiť s morskými obludami, lebo aj tie boli jeho stvoreniami. Najväčšou absurditou bolo, keď seba samých označili nie za otrokov, ale za milované Božie deti, ktoré nemusia siať a žať, zbierať a prešovať, loviť a pásť, aby tohto Boha nasýtili. Bola pre nich absurdná myšlienka sýtiť všemohúceho Boha.
V skutočnosti vedeli, že to Boh vysadil ovocné sady, obklopil ich pasúcou sa zverou a moria naplnil rybami, aby sa jeho deti nemuseli starať o svoju obživu. Veď vlastne on sám im dal hlad, a tak im vymyslel aj jedlo, ktoré všade poschovával, a ako milý otec hľadel na to, ako ho ony s radosťou nachádzajú.
Skeptický ľud už vtedy krútil pohľadom nad naivitou tohto národa. Už vtedy argumentoval, prečo teda ten dobrý Boh zabil ich blízkych v potopách, nechal ich bratov roztrhať divokými šelmami či otráviť sa jedovatými hubami. No tieto Božie deti vedeli, že to všetko je dôsledkom ich slobodnej vôle a že za toto všetko si vlastne môžu ony sami.
A tak aby toto odmýtizovanie sformulovali, napísali knihu Berešit, ktorú my poznáme pod názvom Genezis. Prvú knihu zdravého rozumu, kritického myslenia a polemiky s tradíciou. Prvú knihu oslobodenia, odmýtizovania sveta. Prvú knihu, ktorá skutočne oslobodila človeka z područia náhody a nepochopiteľnosti sveta, ktorý ich obklopoval.
Odkedy bola táto kniha napísaná, prebehlo pár tisíc rokov, ľudstvo vynašlo kníhtlač, penicilín, iPhone, umelé kvety a TikTok. S tou dobou, keď bola Kniha Genezis napísaná, nemá vraj nič spoločné. A také rozprávky už nemusíme čítať. Veď už všetci vieme, ako to v skutočnosti je.
Svet stvoril predsa neosobný Vesmír, tí najortodoxnejší ho nazývajú Nič. Tento Nič riadne treskol a rozprúdil náhodný sled udalostí. Z hviezdneho prachu sa náhodou vyformovala planéta a táto planéta bola plná kameňa. Čo sa však nestalo, veľký treskáč vzal do rúk kus hliny a tá mu v rukách ožila, vyskočila mu z rúk a napokon sa stala človekom, ktorý číta tento článok.
Človek zistil, že to, že je tu, je len náhodnou hrou Boha Nič, len dôsledkom jeho nepríliš rozvážneho a múdreho tresknutia, a tak sa rozhodol, že jediné dôstojné bude pokloniť sa svojmu Rozumu. Namiesto chrámov začal stavať laboratória, knižnice a univerzity, ale všetko, čo mu tam Boh Rozum zjavil, prinieslo iba viac otázok a tak aj zmätku. Veď čo iné by predmet „náhodného sledu udalostí“, akým je tiež rozum, mohol čakať.
A tak opäť sa začal klaňať plne Zemi a obetovať jej nenarodené deti, veď aj ony sú príčinou väčšej uhlíkovej stopy, ktorá toto božstvo zabíja. Boh Komfort si vyžiadal takisto nejeden detský embryón. Panny sa rozhodli obetovať samy, síce už neobetovali svoje fyzické panenstvo, ale obetovali svoje materstvo pre bohyňu Kariéru. Bohyňa Hypotéka od nás neustále žiada, aby sme siali a žali, pásli a lovili zver nato, aby sme utíšili jej nikdy neutíchajúce škŕkanie žalúdka.
Doba sa zmenila, namiesto mýtov a bájí čítame encyklopédie, vedecké štúdie či dátové analýzy, mysliac si, že sme konečne človeka od Boha oslobodili, ani netušiac, že sme toho jedného Tajomného a Nemenného vymenili za tisíce iných. Ako napísal Chesterton: „To, že ľudia prestali veriť v Boha, neznamená, že už neveria ničomu. Naopak, veria všetkému.“
Ale stále je tu istá skupina ľudí, jeden národ s progresívnym presvedčením, že k nemu Boh prehovoril a je to všetko úplne inak. Volajú sa kresťania a môžu znovu, a nie naposledy, tento svet odmýtizovať.
