Apoštol Pavol, pôvodným menom Šavol, ktorého sviatok obrátenia slávi Rímskokatolícka cirkev 25. januára, predstavuje jednu z najvýznamnejších postáv kresťanskej histórie. Jeho príbeh, predovšetkým ono dramatické obrátenie na ceste do Damasku, je archetypálnym príkladom radikálnej duchovnej premeny. Udalosť opísaná v Skutkoch apoštolov nie je iba historickým faktom, ale slúži ako nadčasová výzva na reflexiu o sile Božej milosti, schopnej transformovať aj toho najzanietenejšieho odporcu viery.
Budúci Apoštol národov sa narodil niekedy medzi rokmi 5 – 10 v Tarze, významnom kultúrnom a obchodnom centre provincie Cilícia. Bol Židom z Benjamínovho kmeňa a súčasne mal rímske občianstvo. To mu poskytovalo isté výhody, no osobnostne bol pevne zakotvený v židovských tradíciách. Rodičia ho vychovávali podľa prísnych zásad farizejov, a to v ňom vytvorilo silný zmysel pre spravodlivosť a dodržiavanie Mojžišovho zákona. Tento základný aspekt jeho identity formoval jeho neskorší život a horlivosť.
Štúdium u renomovaného rabína Gamaliela mu poskytlo hlboké znalosti Písma a židovského práva. Gamaliel bol známy svojím umierneným prístupom k sporom, no Šavol prejavoval tvrdosť a nekompromisnú oddanosť. Táto neústupčivosť ho viedla k aktívnemu odporu voči novému hnutiu Ježišových nasledovníkov, ktoré považoval za heretickú hrozbu pre židovské náboženstvo.
Šavlova horlivosť za Zákon vyústila do priamej účasti na prenasledovaní prvých kresťanov. Bol prítomný pri ukameňovaní svätého Štefana, prvého mučeníka Cirkvi, a súhlasil s jeho smrťou (Sk 7,58).
S cieľom potlačiť kresťanstvo požiadal veľkňaza o povolenie na cestu do Damasku, aby mohol zatýkať tamojších Ježišových nasledovníkov a priviesť ich do Jeruzalema na súd (Sk 9,1-2), neoblomne presvedčený, že prenasledovaním kresťanov slúži Bohu.
Cesta do Damasku však znamenala zlomový bod v Šavlovom živote. Ako opisujú Skutky apoštolov, počas cesty ho náhle obklopilo jasné svetlo z neba, ktoré ho zrazilo na zem. Počul hlas: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ (Sk 9,4) Zmätený sa spýtal: „Kto si, Pane?“ Odpoveď bola pre neho šokujúca: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.“(Sk 9,5)
Tento nadprirodzený zážitok odhalil Šavlovi pravdu o Ježišovi Kristovi. Uvedomil si, že jeho prenasledovanie kresťanov bolo v skutočnosti útokom na samotného Boha. Po tejto udalosti zostal tri dni slepý na znak duchovnej slepoty a potreby vnútorného osvietenia. Ananiáš, jeden z učeníkov v Damasku, bol vedený Duchom Svätým, aby Šavla pokrstil. Šavol získal späť zrak, bol naplnený Duchom Svätým a prijal svoje nové poslanie Kristovho apoštola.
Grécke slovo metanoia, prekladané ako „obrátenie“, znamená hlbokú zmenu mysle a srdca. V Šavlovom prípade zahŕňala metanoia úplné opustenie pôvodných predsudkov a prijatie novej identity v Kristovi.
Jedným z hlavných predsudkov, ktoré musel prekonať, bola jeho viera v etnickú nadradenosť Židov. Ako farizej bol presvedčený, že Boh uzavrel zmluvu výlučne s izraelským národom. Po stretnutí s Kristom však pochopil univerzálnosť Božieho spásneho plánu, ktorý zahŕňa všetky národy.
Ďalším kľúčovým bodom premeny bolo prijatie ukrižovaného Mesiáša. Pred obrátením považoval Šavol myšlienku ukrižovaného Mesiáša za rúhanie. Po stretnutí s Ježišom si však uvedomil, že Kristovo utrpenie a smrť sú nevyhnutnou súčasťou Božieho plánu spásy.
Po svojom obrátení prijal Šavol meno Pavol a svoju misiu sústredil na ohlasovanie evanjelia medzi pohanmi, čo bolo v jeho dobe revolučným krokom. Počas troch misijných ciest založil početné kresťanské komunity a napísal listy, ktoré vytvorili základ kresťanskej teológie.
Pavol, najväčší Kristov apoštol všetkých čias, napokon zomrel mučeníckou smrťou v Ríme počas Nerónovho prenasledovania niekedy medzi rokmi 64 – 67. Ako rímsky občan bol sťatý mečom pravdepodobne na mieste v blízkosti Ostijskej cesty. Toto miesto sa volá Tre Fontane a dnes tam stojí kostol a kláštor trapistov. Podľa tradície ho pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste na ľavom brehu rieky Tiber. Cisár Konštantín Veľký dal nad jeho hrobom vystavať menšiu baziliku. Na jej mieste teraz stojí nádherná Bazilika svätého Pavla za hradbami, ktorá bola po požiari pôvodnej baziliky zo 4. storočia dokončená v roku 1854.
Príbeh apoštola Pavla je univerzálnou výzvou k duchovnej transformácii. Jeho obrátenie nás učí, že žiadne predsudky ani životné omyly nie sú neprekonateľné, ak sa otvoríme Božej milosti. Pavol vo svojom Liste Rimanom vyzýva: „Premeňte sa obnovou zmýšľania“ (12,2), čo zdôrazňuje nevyhnutnosť neustálej duchovnej obnovy. Pavlova metanoiaje dôkazom, že Božie milosrdenstvo dokáže premeniť aj najväčších odporcov viery na jej najvernejších hlásateľov.
Je patrónom teológov, duchovných pastierov, tkáčov, výrobcov stanov, košikárov, lanárov, sedlárov, robotníkov, katolíckej tlače a vzývaný za dážď a úrodu, proti strachu a úzkosti, pri ušných problémoch, kŕčoch, pri uštipnutí hadom a pri búrke a krupobití.
Patrocínium sviatku nesie 7 slovenských kostolov. Ten najstarší stojí v Žiline, pochádza z prvej polovice 18. storočia a spravujú ho kapucíni.
Dátum sviatku Pavlovho obrátenia sa považuje aj za „obrátenie zimy“, ľudia sa tešili aj z pribúdajúceho svetla. Hovorilo sa „O Pavle je pol zimy“ alebo „Pavla obrátenie – zimy obrátenie“.
