Nanebovzatie Panny Márie je jedným z najväčších tajomstiev kresťanskej viery, oslavované veriacimi na celom svete. Tento zázrak, podľa ktorého bola Panna Mária vzatá do neba s telom i dušou, však prináša aj otázku o presnom mieste jej odchodu z tohto sveta. Dve historické mestá Jeruzalem a Efez si nárokujú byť oným miestom, kde sa táto udalosť odohrala. Kým presná lokalita zostáva tajomstvom, príbehy oboch miest obsahujú bohaté historické a duchovné dedičstvo, ktoré stojí za preskúmanie.
Jeruzalem: Mesto počiatkov kresťanskej viery
Podľa starodávnej kresťanskej tradície ukončila Panna Mária svoju pozemskú púť v Jeruzaleme, konkrétne na mieste, ktoré je dnes známe ako Bazilika zosnutia Panny Márie. Práve tu, blízko Getsemanskej záhrady, sa nachádza hrob, o ktorom sa verí, že do neho bolo uložené jej telo pred tým, ako bola vzatá do neba. Nad týmto hrobom stojí pravoslávny Chrám hrobu Panny Márie, kam každý rok 15. augusta prichádzajú františkáni zo Svätej zeme oficiálne sláviť túto udalosť. Na tomto mieste sa modlia pred skalou, kde údajne spočívalo telo Panny Márie pred tým, než bola vzatá do neba.
Efez: Mesto mariánskej dogmy
Na druhej strane historici a niektorí cirkevní otcovia tvrdia, že Panna Mária strávila posledné roky svojho života v Efeze, starobylom meste, ktoré sa dnes nachádza v Turecku. Podľa viacerých zdrojov žil tu apoštol Ján, ktorého Panna Mária nasledovala po Ježišovej smrti. Dokument Efezského koncilu v roku 431, ktorý definoval dogmu o Božom materstve Panny Márie, tiež spomína vzťah svätého Jána a Matky Božej k tomuto mestu.
Tento príbeh bol posilnený víziami blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej (1774 – 1824), ktorá opísala miesto v Efeze, kde podľa nej žila Matka Božia až do svojho odchodu do neba. Na základe týchto vízií francúzska rehoľníčka Marie de Mandat-Grancey a dvaja lazaristickí kňazi objavili v roku 1891 na kopci pri Efeze ruiny domu, ktorý je dnes známy ako Meryemana Evi, Dom Matky Márie.
Význam tohto miesta bol uznaný viacerými pápežmi. Pápež Lev XIII. v roku 1896 požehnal tento dom a pápež svätý Ján XXIII. v roku 1961 udelil plnomocné odpustky tým, ktorí ho navštívia. Pápež svätý Pavol VI. navštívil toto miesto v roku 1967, pápež svätý Ján Pavol II. tu slávil svätú omšu v roku 1979 a pápež Benedikt XVI. v roku 2006. Podľa Katolíckej encyklopédie mal už pápež Benedikt XIV. (1675 – 1758) v úmysle odstrániť z breviára zmienky o smrti Panny Márie v Jeruzaleme, ale zomrel pred tým, než to mohol uskutočniť.
Tajomstvo viery
Presné miesto nanebovzatia Panny Márie naďalej zostáva predmetom diskusií a špekulácií. Nesporná však zostáva pravda katolíckej viery, že Bohorodička bola vzatá do neba s telom a dušou. Táto dogma pripomína, na čo často zabúdame: pred nami je dvojstupňová budúcnosť – nielen duša v nebi, ale aj konečné vzkriesenie tela. Obe mestá Jeruzalem i Efez sú svedectvami tohto tajomstva a poskytujú veriacim miesta na modlitbu a rozjímanie o živote a odkaze Panny Márie.
Či už k tomu došlo z Jeruzalema, alebo z Efezu, spôsob a destinácia zostávajú rovnaké – a toto posolstvo je zdrojom veľkej nádeje nielen pre obyvateľov sporiacich sa miest.
