Chrám Božieho hrobu, známy aj ako Chrám Vzkriesenia, patrí k najvýznamnejším kresťanským svätyniam na svete. Je spojený so životom, utrpením, smrťou a vzkriesením Ježiša Krista. Jeho založenie, stavba a posviacka sú neoddeliteľne späté s osobnosťami svätého cisára Konštantína Veľkého a jeho matky svätej Heleny.
Po smrti a vzkriesení Ježiša Krista zostali miesta jeho utrpenia dlho zabudnuté a znesvätené pohanmi. Rímsky cisár Títus v roku 70 po Kristovi dobyl Jeruzalem, pričom zničil aj slávny Jeruzalemský chrám, ako to predpovedal sám Kristus: „… nezostane v tebe kameň na kameni.“ (Lk 19,44)
Rím sa snažil potlačiť židovské povstania a počas vlády cisára Hadriána (117 – 138) bolo na mieste zničeného Jeruzalema vybudovaný nové rímske mesto Aelia Capitolina. V tomto období boli kresťanské svätyne úmyselne znesvätené – Kristov hrob bol zasypaný a na Golgote bol postavený pohanský chrám zasvätený bohyni Venuši.
Zlom nastal v roku 313, keď cisár Konštantín Veľký vydal Milánsky edikt, ktorý kresťanom priniesol náboženskú slobodu. Svätý Konštantín sa rozhodol obnoviť sväté miesta spojené s Kristovým životom. Preto vyslal svoju matku Helenu do Jeruzalema s množstvom zlata a poveril patriarchu Makaria, aby jej bol pri tejto misii nápomocný.
Po príchode do Jeruzalema svätá Helena dala zničiť pohanské svätyne a začala hľadať Svätý kríž, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš. Pri vykopávkach na mieste pohanského chrámu bola objavená Golgota, hrob Pána a tri kríže. Aby sa zistilo, ktorý z nich je ten pravý Kristov kríž, patriarcha Makarios podľa podania prikázal položiť mŕtveho na každý z krížov. Pri kontakte s Kristovým krížom mŕtvy ožil, čo poslúžilo ako dôkaz jeho pravosti. Tento zázrak sa stal zároveň aj začiatkom slávenia sviatku Povýšenia Svätého kríža, ktorý sa dodnes slávi 14. septembra.
Na mieste nájdenia Svätého kríža a Pánovho hrobu sa pod dohľadom svätej Heleny začala výstavba veľkolepého chrámu, ktorý bol najprv nazvaný Martyrion (svedectvo) a neskôr Anastasis (vzkriesenie). Chrám sa rozprestieral na rozsiahlom území a pojímal aj Golgotu, kde bol Ježiš ukrižovaný. Stavba chrámu trvala desať rokov, svätá Helena sa však jeho dokončenia nedožila. Zomrela v roku 327, osem rokov pred jeho finalizáciou.
Keď bol v roku 335 Chrám Božieho hrobu dokončený, cisár Konštantín pozval na jeho posviacku biskupov a veriacich z celého kresťanského sveta. Pozvaní pricestovali z oblastí ako Bitýnia, Trácia, Kapadócia, Sýria, Mezopotámia, Egypt a mnohých ďalších. Tento slávnostný deň 13. septembra 335 sa stal významným sviatkom pre celú Cirkev.
Posvätenie chrámu symbolizovalo nielen obnovenie piety miesta Kristovho hrobu, ale aj víťazstvo kresťanstva nad pohanskými kultmi. Očistenie posvätných miest a výstavba kresťanských chrámov v Jeruzaleme boli jasným svedectvom o moci a vplyve novej viery, ktorá sa šírila po celej Rímskej ríši.
