Korunovanie Panny Márie ako Kráľovnej neba a zeme je nielen symbolickým aktom, ale má hlboký teologický a duchovný význam.
Biblický základ pre titul Kráľovná možno nájsť v Knihe Zjavenia (Apokalypse) svätého apoštola Jána, kde je Mária opísaná ako „žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd“ (Zjv 12,1). Tento obraz Máriu predstavuje ako nebeskú Kráľovnú, ktorá má moc nad všetkými stvoreniami a ktorá je korunovaná nebeským vencom, symbolizujúcim jej kráľovskú hodnosť.
V Starom zákone je Mária predobrazená kráľovnou Ester, ktorá prosila za svoj ľud u kráľa. Podobne aj Mária neprestajne prosí za Boží ľud a vyprosuje milosrdenstvo a záchranu pre všetkých veriacich. Tento obraz Kráľovnej, ktorá sa prihovára za svoj ľud, je základom pre mariánsku úctu a modlitby, ako sú Salve Regina, Regina Coeli a Ave Regina Coelorum, ktoré Máriu oslavujú ako Kráľovnú neba a zeme.
Titul Kráľovná sa Panne Márii prisudzuje už od prvých storočí kresťanstva. V Loretánskych litániách je Panna Mária opakovane nazývaná Kráľovnou rôznych skupín a spoločenstiev vrátane anjelov, patriarchov, prorokov, apoštolov, mučeníkov, panien a všetkých svätých. Tento titul zdôrazňuje jej úlohu ako Matky Cirkvi a jej postavenie v nebeskom kráľovstve.
Korunovanie Panny Márie ako Kráľovnej neba a zeme je piatym tajomstvom slávnostného ruženca, ktoré pripomína korunováciu Márie v nebi po jej telesnom nanebovzatí. Tento okamih je vrcholom jej života a služby Bohu, keď je uznaná za Kráľovnú celého stvorenia.
Sviatok Panny Márie Kráľovnej bol oficiálne ustanovený pápežom Piom XII. v roku 1955. Tento pápež mal hlboký vzťah k mariánskej úcte a jeho encyklika Ad Caeli Reginam z roku 1954 položila základy pre ustanovenie tohto sviatku.
Pôvodne sa sviatok slávil 31. mája, na záver mariánskeho mesiaca, avšak v dôsledku liturgickej reformy po Druhom vatikánskom koncile bol presunutý na 22. augusta, na oktávu slávnosti Nanebovzatia Panny Márie. Tento presun mal za cieľ zdôrazniť úzky vzťah medzi Máriiným nanebovzatím a jej korunovaním za Kráľovnú neba a zeme.
Okrem univerzálnej úcty je Panna Mária Kráľovná často uctievaná ako patrónka konkrétnych území. Vo Svätej zemi ju Latinský patriarchát Jeruzalema vybral ako svoju patrónku s titulom „Mária, Kráľovná Svätej zeme“. Tento titul vyjadruje hlboké spojenie medzi Máriou a miestami, kde Ježiš Kristus žil a pôsobil.
Rovnako aj mnoho iných krajín a miest po celom svete zasvätilo Panne Márii svoje územie a uznalo ju za svoju nebeskú Kráľovnú. Táto úcta sa prejavuje nielen v duchovnom, ale aj v kultúrnom a spoločenskom živote veriacich, ktorí Máriu pokladajú za svoju nebeskú matku a ochrankyňu.
Liturgická oslava Panny Márie Kráľovnej pripomína veriacim, že Mária je nielen Matkou Krista, Kráľa kráľov, ale aj Kráľovnou, ktorá vládne spolu so svojím Synom v nebi. Tento deň je príležitosťou pre všetkých kresťanov, aby si uvedomili moc Máriinho materského príhovoru a ochranu, ktorú ponúka všetkým veriacim.
