Pápež František vydal vo štvrtok 24. októbra svoju novú encykliku Dilexit nos (Miloval nás) o ľudskej a božskej láske Srdca Ježiša Krista, v ktorej vyzýva k obnovenému chápaniu úcty k Najsvätejšiemu Srdcu pre modernú dobu a spája ju s naliehavými súčasnými výzvami.
Pápež vo svojej štvrtej encyklike tvrdí, že spiritualita Najsvätejšieho Srdca ponúka životnú odpoveď na to, čo nazýva „tekutou spoločnosťou“, v ktorej dominuje technológia a konzumizmus a v ktorej sa „znehodnocuje význam potreby mať srdce“.
Od roku 1956, keď pápež Pius XII. vydal encykliku Haurietis aquas, je to prvá pápežská encyklika venovaná Najsvätejšiemu Srdcu.
V dokumente, ktorý má päť kapitol, František spája tradičné prvky úcty k Najsvätejšiemu Srdcu so súčasnými požiadavkami, pričom predstavuje Kristovo Srdce ako „najdôležitejšiu zjednocujúcu realitu“ v roztrieštenom svete.
Novú encykliku predstavil na tlačovej konferencii arcibiskup Bruno Forte, člen Dikastéria pre náuku viery, spolu s rehoľníčkou Antonellou Fraccarovou.
Encyklika s rozsahom približne 30 000 slov čerpá z veľkej časti z Písma a Tradície a zahŕňa poznatky svätých Terézie z Lisieux, Františka Saleského a Charlesa de Foucaulda. Dokument vydaný ku koncu mesačných rokovaní Svetovej synody o synodalite v Ríme zdôrazňuje osobnú spiritualitu aj misionárske odhodlanie komunity.
Encyklika sa intenzívne zaoberá moderným myslením, najmä prostredníctvom diskusie o chápaní ľudského citu a rozumu u Martina Heideggera. Pápež cituje jeho pohľad, že „filozofia sa nezačína čistým pojmom alebo čistou istotou, ale otrasením“, pričom poznamenáva, že filozof vnímal srdce ako „strážcu nálady“, ktorý „nepôsobí metaforickým spôsobom ako tichý hlas bytia“.
Svätý Otec sa tiež odvoláva na Heideggerovu interpretáciu súčasným filozofom Byung-Chul Hanom, ktorá pomáha objasniť úlohu srdca pri chápaní reality. „Podľa Heideggera,“ hovorí encyklika, „muselo byť myslenie uvedené do pohybu pred prácou s pojmami alebo počas nej. Bez hlbokého citu sa nemôže začať myslenie.“
Pápež sa v encyklike venuje aj aktuálnej téme umelej inteligencie, ktorá podľa neho nemôže zachrániť to ľudské v nás. Samotné technologické riešenia nedokážu odpovedať na hlbšie potreby ľudského srdca. Pápež osobitne zdôrazňuje, že algoritmické myslenie ukazuje limity čisto racionálnych prístupov k ľudskej skúsenosti.
„Vo veku umelej inteligencie,“ pripomína pápež, „nesmieme zabúdať, že na záchranu ľudstva potrebujeme poéziu a lásku. To, čo žiadny algoritmus nemôže obsahovať, je napríklad onen moment z detstva, na ktorý máme nežné spomienky.“
Svätý Otec tiež pripomína, že pobožnosť k Najsvätejšiemu Srdcu nie je len súkromnou duchovnou praxou, ale má hlboké dôsledky pre spoločenský život a ľudské vzťahy. „Svet sa môže zmeniť tak, že začneme v srdci,“ píše a spája individuálnu transformáciu so širšou spoločenskou obnovou.
Encyklika stavia na stáročnej katolíckej úcte k Najsvätejšiemu Srdcu a zároveň ponúka nové pohľady na moderné výzvy. František hojne cituje z učení predchádzajúcich pápežov, najmä Jána Pavla II., ktorý vnímal oddanosť k Najsvätejšiemu Srdcu ako odpoveď na „rigorizmus a netelesné formy spirituality“.
„Úcta k Najsvätejšiemu Srdcu, ako sa v Európe rozvinula pred dvoma storočiami,“ cituje súčasný pápež svätého Jána Pavla II., „bola odpoveďou na jansenistickú prísnosť, ktorá nakoniec zanedbávala nekonečné Božie milosrdenstvo.
Dokument vyzýva na obnovenie tradičnej úcty k Najsvätejšiemu Srdcu a zároveň zdôrazňuje jej aktuálnosť. „Našim spoločenstvám sa podarí zjednotiť a zosúladiť ich rozdielne inteligencie a vôle iba prostredníctvom srdca,“ píše pápež, „lebo upokojenie je tiež úlohou srdca“.
Pápež v závere spája túto duchovnú víziu so širším poslaním Cirkvi v modernom svete a vyzýva k tomu, čo nazýva „novou civilizáciou lásky“, postavenou na základoch Kristovej lásky. Táto vízia priamo vyplýva z jeho skorších sociálnych encyklík Laudato si’ a Fratelli tutti, v ktorých je Kristova láska prezentovaná ako základ na prekonávanie výziev našej doby.
Pápež František prvýkrát oznámil prípravu dokumentu v júni, pričom poznamenal, že meditácia o Pánovej láske môže „osvetliť cestu obnovy Cirkvi a povedať niečo zmysluplné svetu, ktorý akoby stratil srdce“.
(CNA, vaticannews)
