Hlava Katolíckej cirkvi vyrazila v pondelok 2. septembra podvečer na doposiaľ najdlhšiu zahraničnú cestu svojho pontifikátu. Takmer 33 000-kilometrovú trasu odštartoval 87-ročný pontifex tradičnou návštevou rímskej Baziliky Santa Maria Maggiore. V prvý septembrový deň sa tu pomodlil za svoju štyridsiatu piatu zahraničnú cestu pred obľúbenou ikonou Panny Márie Salus Populi Romani.
Itinerár apoštolskej cesty pápeža Františka tvoria štyri krajiny: Indonézia, najväčšia moslimská krajina na svete v pomere k počtu obyvateľov, Papua-Nová Guinea s najväčšou jazykovou rozmanitosťou na svete, Východný Timor, jedna z najkatolíckejších krajín Ázie, a napokon multináboženský a multietnický Singapur. Všetky štyri krajiny už zažili návštevu pápeža, Papuu-Novú Guineu navštívil Ján Pavol II. naposledy v roku 1995.
Hlava Katolíckej cirkvi plánuje stretnutia s hlavami štátov, náboženských skupín i s ľuďmi na okraji spoločnosti. Osobitný dôraz položí pápež na vzťah s islamom – najmä v Indonézii, ktorá je prevažne moslimská. Je všeobecne známe, že dialóg s islamom je dôležitým akcentom pontifikátu súčasného pápeža.
Jedným z najbližších pápežových partnerov v tomto dialógu je káhirský veľký šejk Ahmed al-Tayyeb. Na rozdiel od predchádzajúcich ciest sa s ním však pápež František v Indonézii nestretne.
Niektorí pozorovatelia sa domnievajú, že načasovanie pozornosti Vatikánu na Indonéziu bolo zvolené zámerne. Dôvodom sú problémy v medzináboženskom dialógu v tretej najväčšej demokracii na svete. I keď je tam islam tradične považovaný za umiernený a štát oficiálne uznáva päť ďalších náboženstiev (katolicizmus, protestantizmus, budhizmus, hinduizmus a konfucianizmus), v posledných rokoch získavajú vplyv radikálne islamské hnutia, čo okrem iného spôsobilo nárast rozsudkov za náboženské rúhanie i sprísnenie zákona za blasfémiu, ktoré sa chystá v roku 2026.
Hoci je mesto Nusantara oficiálne novým hlavným mestom Indonézie od 17. augusta, pápež František zostane v doterajšom hlavnom meste Jakarte. Tu sa odohrá dôležitý moment pápežovej návštevy, keď bude v najväčšej mešite v juhovýchodnej Ázii predsedať medzináboženskej slávnosti za účasti zástupcov všetkých oficiálne uznaných vierovyznaní. Mešita Istiqlal (nezávislosť) sa nachádza priamo oproti rímskokatolíckej Katedrále nanebovzatia Panny Márie.
Zaujímavosťou je, že katedrálu a mešitu spája takzvaný tunel bratstva, ktorý chce symbolicky naznačiť dialóg medzi 242 miliónmi moslimov a 8,5 miliónom katolíkov v krajine. Nádej miestnych katolíkov v osobnú návštevu pápeža však v rámci aktuálnej cesty zrejme zostane nenaplnená.
Jedným z dôvodov môže byť aj bezpečnostné riziko: podľa vyjadrenia úradov plánovali teroristi útoky na dva chrámy. Začiatkom augusta vykonala indonézska protiteroristická jednotka v katedrále bezpečnostnú previerku.
V ostatných krajinách pápežovej návštevy je podiel katolíckych veriacich vyšší – v Papue-Novej Guinei predstavujú katolíci asi štvrtinu obyvateľov, vo Východnom Timore je ich podiel dokonca 97 percent. V šesťmiliónovom multináboženskom Singapure žije približne 400 000 katolíkov.
Takmer 88-ročného pápeža čaká počas jedenástich dní v štyroch krajinách štyridsaťdva bodov programu so šestnástimi prejavmi.
(vaticannews, kathpress)
