V zaplnenej Katedrále svätého Martina v Bratislave sa v pondelok 26. mája uskutočnili pohrebné obrady pápežského preláta Mons. Jána Formánka, ktorý zomrel 21. mája 2025 v 89. roku života a 67. roku kňazstva. Pohrebnej svätej omši predsedal bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský spolu s trnavským arcibiskupom Mons. Jánom Oroschom, trnavským emeritným arcibiskupom Mons. Jánom Sokolom, bratislavským pomocným biskupom Mons. Jozefom Haľkom a desiatkami kňazov.
Želaním Mons. Formánka bolo, aby sa na jeho rozlúčke nečítali smútočné príhovory, preto symbolicky zazneli len dva. Za kňazov Bratislavskej arcidiecézy sa prihovoril farár Farnosti Bratislava-Blumentál Ján Hudec. Pripomenul, že otec Ján zomrel presne mesiac po Svätom Otcovi Františkovi a rovnako presne po mesiaci má aj pohreb. „Otec Ján bol o 44 dní starší od pápeža Františka. 13. septembra 2021 sa stretli práve v Dóme, keď Svätý Otec navštívil Slovensko. Obaja odišli v Jubilejnom roku do večnosti,“ spomenul.
Pokora, láska, jednoduchosť, viera a kňazstvo – to sprevádzalo podľa otca Jána Hudeca Mons. Formánka celý jeho život. Zaspomínal si aj na to, ako mu pri rozlišovaní povolania otec Formánek povedal: „To povieš aj Ježišovi, že sa bojíš?“
Mnohých kňazov povzbudzoval na ceste ku kňazstvu a kázal na ich primíciách. „Keby vyspovedal jedného človeka denne, je to dnes zástup 25 000 ľudí, a bolo ich mnohonásobne viac. Koľkých pokrstil, zosobášil… Všetkým otváral náruč a kňazské srdce,“ vyzdvihol v príhovore otec Hudec.
Za spoločenstvo veriacich laikov sa prihovorila Zuzana Posluchová. Povedala, že otec Ján robil ľudí lepšími: „Po každom stretnutí s tebou sme boli bližšie k Bohu, lebo si bol obrazom Otca, ktorý prijíma a nevyčíta.“
V homílii Mons. Zvolenský pripomenul, že veľmi vhodným označením života otca Jána a jeho osoby je „pútnik nádeje“. „Keď vnímate človeka, ktorého telo je oslabené, ale v jeho očiach viete vyrozumieť istú neistotu, „koľko moje telesné utrpenie bude trvať“, a zároveň istotu „viem, kam idem“. Koľkí sme mu povedali: „Modlíme sa za teba.“ Na jeho očiach bolo vidieť, že ho to teší. Ako inak by ste nazvali človeka, ktorého ste poznali, lebo mal ľudský vzťah, bol usmievavý. Vedel vždy nájsť to dobré, čím povzbudzoval. Či to nie je pútnik nádeje vo svojej najhlbšej podstate?“ zdôraznil rečnícky arcibiskup Zvolenský.
Podľa jeho slov otec Ján „dokončil dielo ako nádherný pútnik nádeje a teraz prosíme, aby bol oslávený. Boh je Bohom živých, nie mŕtvych.“ Zdôraznil, že bol rád kňazom, lebo mal rád svojho Pána a svojich ľudských bratov a sestry. „Dá sa to aj obrátiť – mal rád Pána a bratov a sestry, preto bol dobrým kňazom,“ povedal.
Mons. Ján Formánek 7. mája zavŕšil 66 rokov kňazského života a ešte aj v 67. roku konal službu – poslednú nedeľnú svätú omšu mal 11. mája a potom slúžil sväté omše do piatku v katedrále. „A potom prijal údel v spojení s Ježišom Kristom, zomieral s Kristom,“ pripomenul arcibiskup.
Mons. Ján Formánek sa narodil 3. novembra 1936 v Starej Turej. Kňazskú vysviacku prijal 7. mája 1959. Ako kaplán pôsobil v Hurbanove, Šali a bratislavských Farnostiach svätého Martina a Blumentál. Od roku 1969 bol postupne farským administrátorom v Trávnici, Dojči a Preseľanoch.
Od roku 1990 bol farárom Farnosti Bratislava-Svätá Alžbeta (Modrý kostol) a od roku 1992 do roku 2008 pôsobil ako dekan Bratislavy. Po zriadení Bratislavskej arcidiecézy v roku 2008 sa stal jej generálnym vikárom. V roku 2009 bol vymenovaný za pápežského preláta a od roku 2012 pôsobil ako penitenciár v Katedrále svätého Martina.
Mons. Formánek vnímal svoje kňazstvo ako nesmierny dar. „Na všetkých miestach, kde som pôsobil, som našiel krásne príklady – či medzi deťmi, mládežou, rodičmi, starými a chorými. Stretnutie s nimi ma vždy obohacovalo a utvrdzovalo v mojom kňazstve,“ povedal v niekdajšom rozhovore. Svoju cestu ku kňazstvu začal už ako dieťa, keď doma napodobňoval dôstojného pána a „slúžil svätú omšu“. Vyrastal v duchovnom prostredí pri oltári a rodičia ho odmalička viedli k láske k Bohu a modlitbe.
Počas vojenskej služby ho zasiahli i ťažké chvíle – v posudku Štátnej bezpečnosti našiel obvinenia, z ktorých sa mu „zatočila hlava“, no svoju cestu nevzdal. Svedčil, že „Božia ruka je nad ním“, a vždy veril v silu modlitby.
V 60. rokoch bol preložený do Farnosti Bratislava-Blumentál, ktorej kostol sa stal centrom mládeže. „To, čo je dnes UPeCe v Mlynskej doline, to bol vtedy Blumentál. Myslím si, že každý kňaz, najmä mladý, má radosť, keď za ním idú mladí. No je poslaný nielen pre mladých, ale pre všetkých,“ hovoril s presvedčením. Svojím prístupom a homíliami dokázal veriacich osloviť, akoby im hovoril priamo do srdca.
Mons. Ján Formánek zostáva pre nás príkladom kňaza, ktorý vytrval pri Kristovi až do smrti, a jeho život i služba ostanú v našich spomienkach a modlitbách.
