Pápež Lev XIV. vymenoval 12. marca španielskeho augustiniánskeho biskupa Luisa Marína de San Martína za pápežského almužníka a zároveň prefekta Dikastéria pre službu charity. Spolu s touto úlohou ho povýšil aj do hodnosti arcibiskupa. Ide o významnú zmenu na jednom z najdôležitejších miest v oblasti sociálnej a pastoračnej služby Svätej stolice.
Arcibiskup Marín de San Martín nahrádza poľského kardinála Konrada Krajewského, ktorý sa po rokoch služby vo Vatikáne vracia do rodného Poľska ako nový metropolitný arcibiskup Lodže. Kardinál Krajewski bol pápežským almužníkom od roku 2013, v roku 2018 bol kreovaný za kardinála a v roku 2022 sa stal prefektom novovzniknutého dikastéria.
Úrad pápežského almužníka patrí k tradičným a zároveň mimoriadne dôležitým službám v Katolíckej cirkvi. Jeho korene siahajú až do prvých storočí kresťanstva. Ako pripomína cirkevný historik Matthew Bunson z mediálnej siete EWTN News, starostlivosť o chudobných bola vždy jednou z hlavných priorít pápežov.
Podľa tradície sa napríklad pápež Gregor Veľký v 6. storočí hlboko zarmútil, keď sa dozvedel, že jeden z chudobných obyvateľov Ríma zomrel od hladu. Táto udalosť ho podnietila k ešte intenzívnejšej podpore služieb zameraných na pomoc núdznym.
Plnšie sa úrad almužníka formoval v období pontifikátu pápeža Inocenta III. na prelome 12. a 13. storočia. V nasledujúcich storočiach získaval konkrétnejšiu podobu a rozvíjali sa aj spôsoby financovania charitatívnych aktivít. Pápež Lev XIII. napríklad podporil rôzne mechanizmy na získavanie prostriedkov pre dobročinné diela, medzi nimi aj tradíciu pápežských požehnaní, ktoré si veriaci často uchovávajú ako vzácnu pamiatku vo svojich rodinách.
Hoci kancelária pápežských almužien dlhodobo koordinuje charitatívne aktivity v mene Svätého Otca na celosvetovej úrovni, počas pontifikátu pápeža Františka získala mimoriadny význam. Práve on ju povýšil na dikastérium a urobil z nej jednu z výrazných iniciatív svojho pontifikátu.
Kardinál Krajewski využíval tento úrad aj na konkrétnu pomoc Ukrajine po ruskej invázii v roku 2022. Na miestnej úrovni sa dikastérium venuje významným projektom v Ríme, medzi ktoré patrí napríklad Klinika Matky milosrdenstva či ambulantné centrum San Martino.
Podľa Bunsona však nejde primárne o funkciu moci či prestíže. Skôr ide o službu pastoračnej a duchovnej starostlivosti. Význam tohto úradu dokazuje aj fakt, že patrí medzi niekoľko málo vatikánskych inštitúcií, ktoré pokračujú vo svojej činnosti bez prerušenia aj v prípade smrti alebo abdikácie pápeža.
Podobnú kontinuitu má aj Apoštolská penitenciária – tzv. „tribunál milosrdenstva“, ktorý sa zaoberá otázkami odpustenia hriechov, vnútorného fóra a udeľovania odpustkov. Jeho predstavený zostáva vo funkcii práve preto, aby mal každý veriaci neustále prístup k Božiemu milosrdenstvu. Rovnako aj pápežský almužník zotrváva vo svojej službe, pretože – ako zdôrazňuje Bunson – každý človek potrebuje mať priamy prístup k pastoračnej starostlivosti Cirkvi.
Zaujímavosťou je aj augustiniánska spiritualita nového almužníka. Tradícia totiž spája tento úrad veľmi úzko s pápežským domom. Aj týmto vymenovaním podľa pozorovateľov pápež Lev XIV. pokračuje v spolupráci s členmi augustiniánskej rehole. Charitatívny rozmer služby pápežského almužníka možno najlepšie vystihuje rada, ktorú dal pápež František kardinálovi Krajewskému pri jeho menovaní: „Môžete predať svoj pracovný stôl. Nebudete ho potrebovať. Musíte vyjsť z Vatikánu. Nečakajte, kým ľudia zaklopú. Choďte hľadať chudobných.“
