Tretí januárový deň patrí v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi pamiatke proroka Malachiáša, posledného z Dvanástich malých prorokov. Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená môj posol, čo priliehavo vystihuje jeho životnú úlohu.
Prorok Malachiáš žil v období medzi rokmi 470 – 450 pred Kristom, keď Jeruzalemský chrám už bol obnovený, ale mnohé praktiky, ako zmiešané manželstvá a náboženská ľahostajnosť, pokračovali. Malachiášova činnosť bola úzko spätá s reformami Ezdráša a Nehemiáša, ktorí sa vášnivo usilovali o očistenie náboženského života a odstránenie náboženského synkretizmu.
Kniha proroka Malachiáša pozostáva z troch kapitol a obsahuje šesť dialógov, v ktorých prorok oslovuje ľud, kňazov a židovské spoločenstvo. Na začiatku knihy Boh uisťuje ľud o svojej láske, čo je dôležitý základ pre ďalšie posolstvá.
Malachiáš následne kritizuje kňazov, ktorí „urážajú“ Boha svojimi nehodnými obetami a neúctou voči Jeho oltáru. Pranieruje manželstvá s cudzinkami i rozvody manželstiev uzavreté medzi členmi vyvoleného národa, čo sa považovalo za vážne porušenie Božích príkazov.
V ďalších vyjadreniach prorok varuje pred pochybnosťami a predpovedá príchod Božieho súdu. Dotýka sa aj neúrody, ktorú interpretuje ako následok zanedbania odvádzania desiatkov pre Chrám. Malachiáš nakoniec dodáva nádej verným a uisťuje ich o spravodlivej odplate.
V Katolíckej cirkvi je Malachiášova kniha považovaná za záverečnú v rámci Starého zákona a uzatvára tak celé obdobie proroctiev. Prvý verš jej 3. kapitoly hovorí o príchode posla a interpretuje sa ako predobraz Jána Krstiteľa a Ježiša Krista, kým samotný záver knihy, posledné verše jej 3. kapitoly, je starozákonným spojovníkom k Novému zákonu.
Prorok Malachiáš sa zobrazuje so zvitkom, ovcami alebo anjelom.
