Svätý Otec Lev XIV. vo svojom posolstve k tohtoročnému Veľkopôstnemu obdobiu ponúka veriacim konkrétnu a zároveň náročnú výzvu. Popri tradičnom pôste od jedla odporúča aj „pôst jazyka“, teda zdržanlivosť od slov, ktoré zraňujú, ponižujú či rozdeľujú.
Pápež hovorí o zmene štýlu komunikácie v rodinách, na pracoviskách, v médiách, na sociálnych sieťach, v politike aj v cirkevnom prostredí.
Návrat k podstate
Svätý Otec pripomína, že pôst je časom, keď Cirkev pozýva znovu postaviť Boha do stredu života. V každodennosti, ktorú zapĺňajú starosti, informačný hluk a rozptýlenia, sa máme sústrediť na to podstatné. Obrátenie sa začína počúvaním.
„Treba nakloniť ucho k hlasu Pána,“ zdôrazňuje pápež. Ide o počúvanie Božieho slova v Písme a liturgii, ale aj o schopnosť vnímať hlas utrpenia a nespravodlivosti, aby nezostal bez odpovede. Pôst je cestou k zodpovednejšiemu postoju voči svetu.
Biblický obraz z Knihy Exodus, kde Boh „vidí utrpenie svojho ľudu a počuje jeho volanie“ (3,7), je podľa pápeža vzorom aj pre kresťana. Najprv počúvať, potom hovoriť.
Odzbrojme jazyk
Lev XIV. pripomína tri tradičné piliere Veľkopôstneho obdobia: modlitbu, pôst a almužnu. Zdržanlivosť od jedla označuje za nenahraditeľnú súčasť kresťanskej praxe. Pôst pomáha rozlišovať a usporadúvať túžby, udržiavať hlad a smäd po spravodlivosti a viesť vnútorné impulzy tak, aby smerovali k dobru.
Nejde o sebazdokonaľovanie ani o duchovný výkon pre efekt. Pôst má byť prežívaný vo viere a pokore. Len vtedy sa stáva cestou vnútornej slobody.
Najvýraznejšou časťou posolstva je výzva k pôstu, ktorý sa týka reči. Pápež hovorí o potrebe vzdať sa ostrých slov, unáhlených súdov, ohovárania neprítomných a šírenia neoverených obvinení. Ide o konkrétnu formu zdržanlivosti, ktorú označuje za často podceňovanú, no mimoriadne potrebnú.
V tomto smere nadväzuje na odkaz pápeža Františka, ktorý často upozorňoval na ničivú silu klebiet v cirkevnom aj spoločenskom prostredí.
Pápežova výzva je realistická. Kto chce žiť obrátenie, musí sa dotknúť aj spôsobu, akým hovorí.
Konkrétne
Pôst jazyka sa nezačína kdesi v abstraktne, ale v konkrétnych chvíľach: keď sa človek rozhodne nereagovať ironicky v rodinnej hádke; keď sa zdrží negatívnych komentárov na sociálnych sieťach; keď neprispeje k ohováraniu kolegu či neprítomného člena spoločenstva; keď si nechá čas na overenie faktov namiesto okamžitého hodnotenia.
V prostredí, kde verejný diskurz často eskaluje do osobných útokov, je takýto pôst náročnejší než zrieknutie sa jedla. Dotýka sa ega, potreby reagovať, presadiť sa a mať posledné slovo.
Pápež preto vyzýva odzbrojiť jazyk a pestovať láskavosť ako vedomé rozhodnutie. Podľa jeho slov sa tak môžu mnohé slová nenávisti premeniť na slová nádeje a pokoja.
Obrátenie mení spoločenstvo
Posolstvo zdôrazňuje aj spoločenský rozmer pôstu. Obrátenie sa netýka iba jednotlivca, ale aj kvality vzťahov vo farnostiach, rodinách a cirkevných spoločenstvách. Spôsob komunikácie je súčasťou kresťanského svedectva.
Ak sa učíme počúvať Boha, budeme citlivejší aj na volanie slabých a zraniteľných. Ak sa naučíme krotiť jazyk, prispejeme k zmierňovaniu napätí, ktoré dnes poznačujú spoločnosť aj Cirkev.
Pôst od zbytočných a zraňujúcich slov je náročnejší než pôst od jedla. Hlad po jedle sa dá vydržať niekoľko hodín či dní. Hlad po reakcii, komentovaní či súde je nezriedka silnejší. Výzva Svätého Otca tak otvára praktickú cestu: menej slov, ktoré zraňujú, viac priestoru pre pravdu, lásku a pokoj.
Spracovala Tatiana Čižiková.
