Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Mt 19,23-24)
Je zaujímavé, že mnohí bohatí ľudia boli svätí, dokonca aj svätorečení, napríklad svätý Štefan, uhorský kráľ… Bohatý človek nemusí byť automaticky naviazaný na bohatstvo, ktoré má alebo ktoré zdedil. Môže s ním nakladať ako so zvereným darom a deliť sa s núdznymi či vytvárať pracovné príležitosti pre mnohých.
Žiaľ, mnohým sa bohatstvo prilepí na srdce a takí už nepoznajú blížneho. A práve o týchto Ježiš vraví: „… ako je ťažko vojsť boháčovi do Božieho kráľovstva.“ Ale i chudobný človek bažiaci po bohatstve má problém, o ktorom Ježiš hovoril.
Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“ (Mt 19,27)
Apoštolom dal Ježiš konkrétne prisľúbenie: „Každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. (Mt 19,29)
Niekedy mám dojem, akoby bolo povolanie nasledovať Ježiša len výsadou špeciálne povolaných ľudí. Aspoň tak počúvam vo vzletných primičných kázňach. Ale opak je pravdou. Pán vysiela sluhov na ulice, aby všetkých zavolali na hostinu. Len nie všetci o to mali záujem.
Keď som začal pravidelne čítať evanjeliá, úplne sa mi pomenili hodnoty. Bojoval som s myšlienkou nasledovať Ježiša radikálnejšie, ale nakoniec som mu povedal: „OK, idem za tebou, ale odteraz je to aj tvoj biznis, či ma prijmú, alebo nie.“ A nastúpil som na cestu s ním – a už ma nepustil. A nikdy som to neoľutoval. Všetko, čoho som sa vzdal, mi stonásobne vynahradil.
Pane, ty plníš svoje sľuby a nik sa nemusí báť, že o niečo príde. Nemusí ísť výhradne len o kňazské či rehoľné povolanie. Ty voláš každého. Prosím ťa, daj kresťanom odvahu nasledovať ťa.
