Neviem, ako vstávajú kresťanskí svätci ani iní hrdinovia. Ja vstávam tak, že prvé, čo urobím, je vyjednávanie s realitou. Budík zazvoní a ja sa s ním pokúšam dohodnúť, že dnešok by pokojne mohol začať o niečo neskôr. Dnešný deň mi hľadí priamo do tváre a čaká, ako ho privítam.
A ja viem, že ak mu hneď v úvode dňa neodpoviem niečím pevným, odpovie mi on – rozptýlením, únavou, nudou, tichým presviedčaním, že vlastne o nič nejde.
V takýchto ránach si spomeniem na jednu starú modlitbu, ktorá je na dnešné pomery neprimerane veľkolepá, patetická a akoby sa nehodila pre naše moderné duše. Má v sebe priveľa anjelov, priveľa kozmických síl, priveľa Boha. Volá sa Lorica – pancier, alebo Deer Cry – Výkrik jeleňov. Kedysi si ju ľudia údajne doslova všili do odevu, akoby vedeli, že človek sa bez ochrany rozpadne skôr zvnútra než zvonka.
A tak, ako sa môže zdať, že sa nehodí na naše duše podobne, ako sa stredoveký kovový pancier nehodí na naše skoliózou pokrivené, svalovou hmotou poddimenzované telá, môžu aj jej slová pôsobiť nepatrične. No ak si raz tento pancier oblečieš, uvidíš, akú má moc.
Legenda hovorí, že svätý Patrik putoval so svojimi druhmi írskym lesom, keď sa proti nemu chystala pasca. Nepriatelia si najali zbojníkov, aby ho prepadli na jeho ceste. Lenže keď sa zbojníci vrátili, tvrdili, že nikoho nevideli. Vraj iba stádo jeleňov prešlo lesom. Či už sa Patrik stal neviditeľným, alebo sa jeho prítomnosť stratila v niečom väčšom, to nie je podstatné. Dôležité je, že modlitba sa odvtedy spája s ochranou – nie takou, ktorá človeka urobí nedotknuteľným, ale takou, ktorá ho nenechá rozpadnúť sa pod váhou sveta.
Zbojníci dnes nemajú nože. Majú obrazovky, rady, návody, návody na návody. Prichádzajú potichu a vytrvalo. Jeden mi hovorí, že dnes sa ešte nemusím snažiť. Druhý, že ak niečo bolí, asi to nie je správna cesta. Tretí mi podsúva cudzie evanjelium šťastia, rovnováhy a úspechu, ktoré sa dá zvládnuť bez kríža, bez ticha a bez pravdy. Sú dni, keď ich počúvam viac, než by som chcel.
Keď ju vyslovujem, nemám pocit, že sa nado mnou zatvára ochranná kupola. Skôr sa deje niečo nenápadnejšie. Myseľ sa spomalí. Telo sa vráti na svoje miesto. Deň, ktorý sa chystal roztekať do tisícich nepodstatných smerov, zrazu získa os.
A tak sa modlím:
Vstávam dnes
skrze veľkú moc, vzývanie Trojice,
skrze vieru v Trojjedinosť,
skrze vyznanie jednoty
Stvoriteľa stvorenia.
Vstávam dnes
skrze silu Kristovho narodenia spolu s jeho krstom,
skrze silu jeho ukrižovania spolu s jeho pochovaním,
skrze silu jeho zmŕtvychvstania spolu s jeho nanebovstúpením,
skrze silu jeho zostúpenia k súdu poslednému.
Vstávam dnes
skrze silu lásky cherubínov,
v poslušnosti anjelov,
v službe archanjelov,
v nádeji vzkriesenia, aby som sa stretol s odmenou,
v modlitbách patriarchov,
v proroctvách prorokov,
v kázaní apoštolov,
vo viere vyznávačov,
v nevinnosti svätých panien,
v skutkoch spravodlivých mužov.
Vstávam dnes
skrze silu neba,
svetlo slnka,
žiara mesiaca,
lesk ohňa,
rýchlosť blesku,
svižnosť vetra,
hĺbku mora,
stálosť zeme,
pevnosť skaly.
Vstávam dnes
skrze Božiu silu, aby ma viedla,
Božiu moc, aby ma niesla,
Božiu múdrosť, aby ma usmerňovala,
Božie oko, aby predo mnou bdel,
Božie ucho, aby ma počulo,
Božie slovo, aby ku mne hovorilo,
Božiu ruku, aby ma chránila,
Božiu cestu, aby ležala predo mnou,
Boží štít, aby ma ochraňoval,
Božie vojsko, aby ma zachránilo
od nástrah démonov,
od pokušení nerestí,
od každého, kto mi želá zlo,
zďaleka i zblízka,
sám i v zástupe.
Zvolávam dnes
všetky tieto moci medzi seba a tieto zlá,
proti každej krutej a nemilosrdnej sile,
ktorá by sa postavila proti môjmu telu a duši,
proti zaklínaniam falošných prorokov,
proti temným zákonom pohanstva,
proti falošným zákonom heretikov,
proti zákernosti modlárstva,
proti kúzlam žien, kováčov a čarodejníkov,
proti každému poznaniu,
ktoré kazí telo i dušu človeka.
Kristus nech ma dnes chráni
proti otrave,
proti ohňu,
proti utopeniu,
proti zraneniu,
aby ku mne prišla hojnosť odmeny.
Kristus so mnou,
Kristus predo mnou,
Kristus za mnou,
Kristus vo mne,
Kristus podo mnou,
Kristus nado mnou,
Kristus po mojej pravici,
Kristus po mojej ľavici,
Kristus, keď si líham,
Kristus, keď sedím,
Kristus, keď vstávam,
Kristus v srdci každého, kto na mňa myslí,
Kristus v ústach každého, kto o mne hovorí,
Kristus v každom oku, ktoré ma vidí,
Kristus v každom uchu, ktoré ma počuje.
Vstávam dnes
skrze veľkú moc, vzývanie Trojice,
skrze vieru v Trojjedinosť,
skrze vyznanie jednoty
Stvoriteľa stvorenia.
Tento pancier zo mňa nerobí hrdinu. Robí zo mňa človeka, ktorý má väčšiu šancu uchrániť sa pred rozbíjaním vlastného života vlastnými vášňami. Je to pancier, ktorý stojí za to obliecť si znova a znova – každé ráno.
