Začiatkom mája v pravoslávnom Alexandrijskom patriarcháte v Zimbabwe vysvätili prvú diakonku v novodobých dejinách, Angelicu Molenovú. Táto historická udalosť, ktorej dejiskom bola misijná farnosť svätého Nektária neďaleko hlavného mesta Harare, je vyvrcholením dlhoročného úsilia o obnovenie starobylého úradu diakoniek v pravoslávnej cirkvi.
Diakonské svätenie Angelicy Molenovej schválil a podporil svätý synod Alexandrijskej pravoslávnej cirkvi a potvrdil aj jej prímas patriarcha Teodor II.
Diakonské svätenie vykonal metropolita Serafim Kykotis zo Zimbabwe počas Veľkého štvrtka, ktorý pravoslávni kresťania tento rok slávili s päťtýždňovým oneskorením oproti katolíckym cirkvám. Výber Veľkého štvrtka ako dňa svätenia prvej diakonky v novodobých dejinách pravoslávia súvisí s pamiatkou ustanovenia Eucharistie, ktorú bude nová diakonka rozdávať veriacim v rámci svojej novej úlohy.
Oživenie tradície alebo jej prerušenie?
„Spočiatku som bola nervózna z toho, že mám pristúpiť k oltáru, ale keď ma metropolita Serafim v rámci mojej prípravy požehnal, tieto pocity zmizli a cítila som sa pokojná a pripravená,“ povedala prvá pravoslávna diakonka o svojej vysviacke. Molenová v súčasnosti študuje geografiu a environmentalistiku a má za sebou niekoľko rokov pastoračnej práce v prospech ortodoxných kresťanov v Zimbabwe: pracuje s mládežou, zakladá cirkevné školy a vytvorila tiež niekoľko materských skupín, ktoré slúžia ženám.
Diskusie o vysviacke diakoniek už roky rozdeľujú pravoslávnych kresťanov po celom svete. Niektorí v tom vidia oživenie starobylej praxe, iní považujú diakonát žien za prerušenie tradície a podkopávanie pravoslávnej hierarchie.
Diakonskú vysviacku Angelicy Molenovej oznámilo Centrum svätej Féby pre diakonky, ktoré sa dlhodobo zasadzuje za oživenie ženského diakonátu. „Byť prvým, kto niečo urobí, je vždy výzvou, ale Alexandrijský patriarchát sa odvážne rozhodol ísť touto cestou, keď metropolita Serafim položil ruky na diakonku Angelicu,“ napísala predsedníčka predstavenstva Centra Dr. Carrie Frostová v tlačovej správe s uvedením dôvodu tejto iniciatívy:
„Alexandrijský patriarchát v Afrike cítil potrebu oživiť túto inštitúciu, aby slúžila každodenným pastoračným potrebám pravoslávnych kresťanov v Afrike.“ Tí predstavujú podľa štatistík z roku 2017 až pätnásť percent všetkých pravoslávnych veriacich, pričom ich počet značne vzrástol za posledné storočie.
Formálne stále v platnosti
Pripomeňme, že úrad diakoniek nebol v pravoslávnych cirkvách formálne zrušený, ale od stredoveku z cirkevnej praxe vymizol. Jednotlivé pravoslávne cirkvi sa o oživenie praxe ženského diakonátu pokúšali už v minulosti. V roku 1906 o tom uvažovala Ruská pravoslávna cirkev a v polovici 20. storočia založila Grécka pravoslávna cirkev v Aténach diakonskú školu, ktorá bola o dve desaťročia neskôr opäť zatvorená.
Pravoslávny Alexandrijský patriarchát odhlasoval obnovu diakonátu žien už na synode v Alexandrii v roku 2016 a o rok neskôr už vysvätili prvých šesť poddiakoniek v Konžskej demokratickej republike. Diakonské svätenie Molenovej je teda len začiatkom.
Medzi povinnosti prvej i budúcich diakoniek bude patriť najmä pomoc kňazom pri liturgii a sviatostiach a riešenie špecifických potrieb afrických farností. Centrum svätej Féby vidí v oživení ženského diakonátu adresnejšie riešenie potrieb a obáv žien v chrámoch a vhodnú podporu „prepracovaným kňazom“. Prvé diakonské svätenie je podľa vyjadrenia Centra precedensom, ktoré inšpiruje pravoslávne cirkvi po celom svete.
Pravoslávny svet nebude precedens nasledovať
Bývalá profesorka biblických štúdií a pravoslávna kresťanka Jeanne Constantinouová tento názor nezdieľa. „Zmeny sú v pre pravoslávne cirkvi nezvyčajné a dejú sa veľmi pomaly,“ povedala. „To, čo robí pravoslávnych kresťanov pravoslávnymi, je, že nasledujú tradíciu a nemenia ju… Neakceptujeme inovácie v Cirkvi, a preto, aj keď sa to stalo, nemôžete očakávať, že uvidíte nejaký vlnový efekt vo zvyšku pravoslávneho sveta,“ tlmí prílišné nadšenie Constantinouová.
Argumentuje faktom, že Alexandrijský patriarchát toto rozhodnutie nekonzultoval s ostatnými pravoslávnymi cirkvami, ktoré sú vo svojej správe autokefálne. Poukázala tiež na praktické problémy, ktoré môžu nastať pri návšteve diakonky v miestnej cirkvi, ktorá diakonské svätenie žien neuznáva.
Okrem toho treba zohľadniť aj africký kontext a nárast počtu veriacich a pastoračných potrieb. Pastoračná núdza ako argument na obnovenie starobylej praxe diakonátu žien je podľa Constantinouovej niečo celkom iné, ako rovnosť príležitosti, ktorou sa často argumentuje potreba zavedenia rovnakého inštitútu v latinskej cirkvi.
Inšpirácia pre katolíkov?
Pápež František otázku diakonátu žien v minulosti nevylúčil. V roku 2016 zriadil Študijnú skupinu na preskúmanie tohto úradu v prvotnej cirkvi a otázku obnovenia tohto úradu ponechal otvorenú aj v kontexte prebiehajúcej Synody o synodalite.
Podsekretárka jej generálneho sekretariátu, sestra Nathalie Becquartová, nedávno v rozhovore pre katolícky týždenník Tagespost poukázala na možnosť, aby o prípadnom diakonáte žien rozhodovali jednotlivé miestne cirkvi. Becquartová sa pokúsila o analógiu vzhľadom na Druhý vatikánsky koncil, ktorý obnovil trvalý diakonát pre mužov, no biskupským konferenciám a diecézam ponechal slobodné rozhodnutie, či ho chcú zaviesť.
Rovnaký subsidiárny model by mohol fungovať aj pre diakonát žien. Rehoľníčka v rozhovore zdôraznila, že kým pápež František je otázke diakonátu žien otvorený diskusii, v otázke kňazstva žien sú dvere definitívne zatvorené.
