Fyzicky zdravej dvadsaťdeväťročnej žene dovolili v Holandsku ukončiť svoj život pomocou lekársky asistovanej samovraždy. Toto dovolenie bolo odôvodnené argumentom, že žena trpela depresiami. Prípad vyvolal novú diskusiu o posvätnosti života a o legislatíve.
Holanďanka Zoraya ter Beeková podstúpila eutanáziu 22. mája. Hoci bola žena z Oldenzaalu, mesta neďaleko nemeckých hraníc, fyzicky zdravá, rozhodla sa ukončiť svoj život pre psychické problémy. Len niekoľko dní pred svojou smrťou ter Beeková pre Guardian povedala: „Ľudia si myslia, že ak ste duševne chorý, nemôžete jasne myslieť a to je urážka.“
Bez vyhliadky na zlepšenie?
Dvadsaťdeväťročná žena uviedla, že trpela depresiou, úzkosťou, traumou a ďalšími problémami. Podľa oficiálneho holandského Kódexu eutanázie jej bola umožnená eutanázia pre neznesiteľné utrpenie bez vyhliadky na zlepšenie stavu.
Prípad vyvolal v západných krajinách kontroverznú diskusiu. Vo Francúzsku sa v súčasnosti vedie debata o legalizácii eutanázie a asistovanej samovraždy, pričom prezident Emmanuel Macron presadzuje nové zákony.
Katolícka cirkev vždy jasne vystupovala proti eutanázii. Príkladom je utrechtský arcibiskup kardinál Willem Eijk, ktorý poukázal na negatívne následky rozšírenia kritérií eutanázie v Holandsku. V rozhovore pre CNA Eijk povedal: „Rešpekt voči základnej hodnote ľudského života sa za posledné polstoročie stále viac narúšal, čoho výsledok vidíme dnes.“ Holandský kardinál, ktorý je zároveň vyštudovaný lekár, dodal: „Keď pripustíte, že život možno ukončiť na určitej úrovni utrpenia, budete stále konfrontovaní s otázkou, či by ste to nemali dovoliť pri stále menšej a menšej miere utrpenia.“
Právo na eutanáziu neexistuje
Holandská biskupská konferencia už desaťročia zdôrazňuje posvätnosť života a morálnu povinnosť chrániť ho. Vo vyhlásení zverejnenom v októbri 1999 biskupi podčiarkli, že eutanázia podkopáva základný princíp ochrany a hodnoty ľudského života. Uviedli, že neexistuje žiadne „právo“ na eutanáziu a že zákonné výnimky pre lekárov, ktorí vykonávajú eutanáziu, sú v rozpore so zásadou ochrany ľudského života.
Kardinál Eijk neopomenul ani širší spoločenský dopad eutanázie. „Vyvíja tlak na lekárov, aby akceptovali eutanáziu ako súčasť svojich bežných povinností, a podkopáva dôveru medzi lekármi a pacientmi,“ povedal. „Môže to tiež vytvoriť atmosféru, v ktorej sa nevyliečiteľne chorí ľudia cítia nútení zvoliť si eutanáziu, aby neboli záťažou pre svoje rodiny.“
Učenie Katolíckej cirkvi o eutanázii je jednoznačné. „Priama eutanázia – nech by na ňu boli akékoľvek dôvody a použili sa akékoľvek prostriedky – spočíva v usmrtení telesne alebo mentálne postihnutých, chorých alebo umierajúcich. Je morálne neprijateľná. Takisto aj konanie alebo zanedbanie, ktoré samo osebe alebo zámerne zapríčiňuje smrť s cieľom skončiť bolesť, je vraždou, ktorá je v závažnom rozpore s dôstojnosťou ľudskej osoby a s úctou k živému Bohu, jej Stvoriteľovi,“ hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi v paragrafe 2277.
