Dnešné evanjelium, ktoré sa číta v rímskokatolíckych chrámoch na celom svete, hovorí o rozpoznaní Mesiáša.
Pri Ježišovom krste mal Ján Krstiteľ mystický zážitok. Opisuje ho takto: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom.“
Ján Krstiteľ mal svojich nasledovníkov. Jeho cesta bola tvrdá. Bola to cesta askézy, odriekania a služby. Vieme, že sa veľa postil, že jedol „kobylky a lesný med“. Jeho život, hoci radikálny, priťahoval iných. Ján žil slobodne. Bol oslobodený od nezmyselného vlastnenia vecí, od závislosti na pohodlí a dobrom jedle. Ján mal poslanie a napĺňal ho.
Môžeme uvažovať, že Ján Krstiteľ mal askézou tak vybičované zmysly, že videl do vnútra iných ľudí, dokonca počul Boží hlas, počul záchvevy anjelských krídel. Jeho charakter bol zápasmi taký zušľachtený, že doslova umŕtvil svoje ego. To neznamená, že sa stal ľahostajným k svetu okolo, to nie. Stal sa vnímavým k podstatným veciam.
Teraz Ján opäť stretá Ježiša a svojich žiakov upozorňuje na to, že Ježiš je Boží baránok.
Pretože má Ján zušľachtený charakter, na Ježiša nežiarli. Uznáva jeho veľkosť, dokonca svojim žiakov odporúča, aby išli za Ježišom. Ján tu pripomína Pannu Máriu, ako aj iných svätých, ktorí vždy ukazujú na Ježiša.
Viete si predstaviť, že by toto spravil nejaký učiteľ? Že by žiakom povedal: „Okej, toto všetko, čo tu robíme, je pekné, ale pozrite na tamtoho muža, to je stokrát lepší učiteľ ako ja. Choďte za ním!“
Títo chalani neváhajú ani chvíľu. Dôverujú svojmu učiteľovi, vedia, že im chce len to najlepšie.
Ježiš, keď vidí, že idú za ním, spýta sa ich, čo hľadajú. Zdá sa, že ani oni sami nevedia naformulovať odpoveď. Nevedia si pomôcť. Musia ísť za ním. Ozaj, čo hľadajú?
V tejto bezradnosti im nenapadne nič múdrejšie ako zareagovať nesúvisiacou protiotázkou, opýtať sa Ježiša, kde býva.
Ježiš ich pozýva, aby sa išli pozrieť. Oni idú.
Tu sa zastavme a porozmýšľajme, čo by sa stalo, keby chcel ísť niekto pozrieť na náš život, na to, ako žijeme: „Ahá, vy ste tí kresťania. Viete čo, ideme sa k vám pozrieť, či aj my chceme žiť týmto životným štýlom.“
Čo by našli? Našli by ľudí, ktorí sa snažia žiť pekné životy v Kristovom duchu, alebo len obyčajných ľudí s pridanou hodnotou kríža?
Ondrej očarený Ježišom spoznáva, že Ježiš je Mesiáš. Ide to hneď oznámiť ďalej, zlanári svojho brata Petra. Peter v budúcnosti Ježiša zaprie, no aj tak dostane poverenie viesť prvé cirkevné spoločenstvo.
Sme teda svedkami vzácneho stretnutia, ktoré navždy mení chod ľudstva.
Stačilo by, keby mal Ján Krstiteľ väčšie ego, a všetko by sa vyvíjalo inak. Keby si poznanie, že Ježiš je Mesiáš, nechal pre seba. Keby mlčal. Keby si chcel žiakov udržať za každú cenu.
V tomto je Ján Krstiteľ veľkým vzorom. V správnej chvíli ustúpiť do pozadia, aby svetlo mohlo prežiariť svet.
