Dnes máme sviatok Návštevy Preblahoslavenej Panny Márie u Alžbety. Pán Boh si robí, čo chce. Ale vždy je to pre dobro ľudstva, ktoré stvoril, ktoré miluje a s ktorým chce mať naozaj osobný vzťah. Vzťah s každým človekom, ktorý je ochotný prijať ho ako Boha, autoritu, Stvoriteľa, ale zároveň ako niekoho, kto ho veľmi miluje. Pápež František povedal, že keď niekto objaví, ako je veľmi milovaný Bohom, zmení sa mu raz a navždy celý život.
My ľudia si často vystačíme sami a to prázdno v nás, kde by mal byť Boh, zapĺňame mnohými inými vecami a vlastne si vytvárame bôžikov. Takto celý národ izraelský, ktorý vznikol z viery Abraháma a ktorý Boh vychovával, vždy dostáva novú šancu napriek toľkým nevernostiam a problémom, ktoré si tým spôsobil. Teraz prichádza ako Boh k nám, ako Spasiteľ, ako Vykupiteľ, aby nám dal nový život. Ten raj, tú záhradu, ten vzťah s Bohom, ktorý sme stratili, keď sme uverili diablovi, že my môžeme byť Bohom, ten nám prichádza vrátiť.
A Mária, mladé dievča, ktoré sa úplne odovzdalo Bohu a povedalo „fiat“, teda „staň sa“, plné Boha uteká pomáhať Alžbete, o ktorej sa dozvedelo, že v starobe počala syna.
Každý náš vzťah plný Boha nás vedie ku vzťahu s núdznymi.
Mária pri návšteve Alžbety spustila riadny chválospev na Boha. Nebojme sa odovzdať Bohu, povedať mu každý nový deň: „Bože, chcem plniť tvoju vôľu.“ O nič neprídeme, nič nestratíme, ale nájdeme zmysel života a budeme vyslaní znovu a znovu k tým, ktorí to potrebujú, ktorí potrebujú pomoc.
Je dobré si všímať ľudí ako Vincent de Paul, Matka Tereza a mnohí iní, koľko lásky rozdali svetu a koľkí ich nasledovali a stále nasledujú.
Keď kňaz Anton Srholec, vynikajúci kazateľ, ktorého chodili ľudia počúvať zďaleka, nedostal pastoračné miesto, nikdy sa neprestal venovať tým, ktorí za ním prichádzali.
Pane, zapáľ ma svojím ohňom lásky, aby som si všímal tých, za ktorými by si išiel sám.