V kalendári rímskej cirkvi dnes figuruje múdry a učený františkán svätý Bonaventúra, čo znamená, že františkánska rodina, do ktorej popri františkánoch a minoritoch ako kapucín patrím, slávi liturgický sviatok. Keďže však čitatelia si o jeho inšpiratívnom živote na tomto portáli už určite čítali, vo svojom zamyslení sa preto dotknem prvého liturgického čítania.
Ide o príbeh o Mojžišovi, ktorý azda všetci poznáme. Uvádza, ako ho ako trojmesačného vytiahli spomedzi tŕstia na brehu Nílu, ako si ho adoptovala samotná faraónova dcéra a čo znamená jeho meno. Isteže ho čakala skvelá kariéra, no stalo sa, že ako mladík zabil Egypťana, ktorý bil jeho ťažko pracujúceho hebrejského súkmeňovca, a tak pred pomstou faraóna musel utiecť.
Roky potom žil v krajine Madián, kde sa aj oženil. V podstate skrachoval: z panovníckeho dvora presídlil rovno do pustatiny, kde považovaný za Egypťana žil bez akejkoľvek perspektívy ako prišelec v cudzej krajine.
No Boh mal s ním svoje plány: povoláva ho, aby vyviedol Jeho ľud, Izraelitov, z Egypta. Mojžiš, naplnený apatiou, sa vzápätí vykresľuje ako neschopný na túto úlohu, no Pán sa nedá odradiť. Mojžiša práve jeho príbeh stroskotanca robí najvhodnejším kandidátom na toto poslanie. Keby totiž ostal na faraónovom dvore, možno by radil Bohu, ako to má urobiť, a chválil by sa, aký je úžasný. My však z Písma vieme, že to Boh vyviedol svoj ľud z Egypta mocnou rukou a Mojžiš si neprivlastňoval Jeho slávu, ale zostal pokorný.
Neklesaj teda na duchu, keď sa ti zdá, že všetko ide inak, ako si mal v pláne. Ak si uvedomuješ svoju slabosť, malosť, Boh ťa môže použiť na veľké veci, o ktorých sa ti ani nesnívalo. Len mu dôveruj!
Niekedy takmer až závidím ľudom, ktorým to myslí, sú úspešní v teológii, ale aj v iných odvetviach. Jednoducho obdivujem mimoriadne nadaných ľudí. Tiež túžim byť múdry! Doslova. Napríklad ako svätý Bonaventúra alebo pápež František.
Alebo ako náš kapucínsky páter Šebastián Jaďuď. Túžil som pobývať v jeho prítomnosti a počúvať ho, i keď viesť s ním dialóg som nedokázal. Zrejme som bol pre neho aj príťažou, no predsa rád som ho počúval, lebo ako Šalamún múdrosť „miloval som a po nej túžil od mladi, túžobne som si prial priviesť si ju domov ako nevestu a jej krásu som vrúcne miloval. (…) Keď už rozumnosť vie niečo tvoriť, kto je v celom svete väčším umelcom než ona?“ (Múd 8,2.6)
No nemusím mať komplexy, pretože Boh dáva každému dary mierou natrasenou, natlačenou. Rovnako ako onen Záhorák, ktorý po otázke: „Vieš ty vôbec, ktorý slovenský región je najhlúpejší?“ sa zamyslí a po chvíli povie: „Šak ale pjesničky máme pjekné, né?“
