Drahí bratia a sestry, možno sme už všetci zažili Ježišov dotyk, dotyk Boha vo svojom srdci, ináč by sme neboli veriaci. A vždy, keď zabúdame na to, čo sme zažili, a prichádzajú všelijaké skúšky, je dobré si spomenúť, čo sme zažili: že sa nám Boh dal spoznať, že je to jeho dar a že môžeme si znovu spomenúť na dobrá, ktoré sme s ním zakúsili.
Ježiš vyviedol apoštolov na vysoký vrch, aby sa tam modlili, a pritom sa im zjavil vo svojej sláve. Počuli hlas: „Toto je môj milovaný Syn (…), počúvajte ho.“ A potom im zakázal, aby o tom niekomu hovorili, až kým nevstane z mŕtvych. Čo znamená vstať z mŕtvych, pýtajú sa jeden druhého. Je jasné, že tomu nemôžu rozumieť. Až keď Ježiša ukrižovali a vstal z mŕtvych a ukázal sa im, vtedy ho aspoň Peter, Jakub a Ján videli takého, aký bol vtedy na tom vrchu v sláve, akurát že už mal aj rany na končatinách po klincoch a v boku.
Táto udalosť im pomohla vždy, keď prišli krízy viery, znovu si spomenúť na to, čo prežili. Aj nám sa niekedy zdá, že Boh je ďaleko, vysoko, že sa o mňa nezaujíma, a prichádzajú aj pochybnosti vo viere, či to všetko nie je nezmysel. Vtedy je dobré si spomenúť na ten silný dotyk, keď nám Pán Boh daroval vieru. Vtedy je dobré povedať si: Bože, ja som ťa už zakúsil, tak prečo o tebe pochybujem? Prečo mám strach, veď som zažil tvoju dobrotu, odpustenie?
Dal si mi ten pomyselný cukrík, aby som ťa mohol okúsiť, a teraz v krížoch je dobré si spomenúť na to všetko a nepochybovať vo viere.
