Rímskokatolícka cirkev si 11. januára pripomína aj svätého Tomáša z Cori, známeho pod titulom Apoštol regiónu Subiaco.
Tomáš sa narodil 4. júna 1655 v Cori v italskom regióne Lazio. Jeho detstvo bolo poznačené tragédiou – najprv stratil matku a krátko nato aj otca. Vo veku 14 rokov zostal sám so svojimi dvoma sestrami. Ako pastier oviec nachádzal múdrosť v jednoduchých veciach a jeho srdce túžilo úplne patriť Bohu.
Keď sa jeho sestry vydali a Tomáš bol oslobodený od rodinných povinností, vstúpil do rádu minoritov ako novic v Orviete. Po zložení sľubov podľa reguly svätého Františka a ukončení teologických štúdií bol v roku 1683 vysvätený za kňaza.
V roku 1684, po krátkom pôsobení ako vicemajster novicov, sa Tomáš rozhodol vstúpiť do pustovne, ktorú v tom čase začali budovať v Civitelle (dnes Bellegra). Pri príchode jednoducho vyhlásil: „Som brat Tomáš z Cori a prichádzam sem, aby som sa stal svätým!“
Tomáš strávil v pustovni v Bellegre takmer celý svoj život okrem šiestich rokov, keď pôsobil ako predstavený kláštora v Palombare. V oboch pustovniach zaviedol prísne pravidlá, ktoré sám napísal a príkladne žil.
Tomáš bol známy ako muž modlitby. Eucharistia bola stredobodom jeho duchovného života – svätú omšu slúžil s hlbokou úctou a celé noci trávil v tichej adorácii. Jeho modlitby boli často poznačené duchovnou suchotou, ktorá trvala 40 rokov, no nikdy ho neodradila.
Napriek životu v pustovni sa Tomáš pred svetom neuzatváral. Bol známym miestnym misionárom, ktorý putoval dedinami regiónu Subiaco, kázal jednoduchým a presvedčivým spôsobom, vysluhoval sviatosti a konal zázraky. Jeho kazateľská činnosť sa nezameriavala na prestížne miesta, ale na chudobných a jednoduchých ľudí, čím žil ideál františkánskej maličkosti.
Tomáš bol pre svojich bratov nežným otcom. Voči odporu, s ktorým sa stretol pri zavádzaní reforiem, odpovedal trpezlivosťou a pokorou. V kláštore slúžil všetkým, dokonca aj v najnižších a najpokornejších úlohách. Jeho listy ukazujú starostlivosť o bratov, priateľov, kajúcnikov a každého, kto hľadal radu.
Tomáš zomrel 11. januára 1729 v povesti svätosti. Pápež Pius VI. ho 1. augusta 1778 vyhlásil za ctihodného a 3. septembra 1786 bol v Bazilike svätého Petra blahorečený. Svätorečil ho 21. novembra 1999 pápež Ján Pavol II.
