16. augusta si Gréckokatolícka cirkev pripomína prenesenie jednej z najvýznamnejších kresťanských relikvií – Rukou neutvoreného obrazu nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, známeho tiež ako Sväté plátno, z Edessy do Konštantínopola.
História tohto obrazu siaha až do čias Ježiša Krista. Historik Eusebius ho spomína vo 4. storočí vo svojich Cirkevných dejinách a záznamy o ňom sa nachádzajú v archívoch Edessy, dnešného tureckého mesta Urfa. Kresťania od pradávna verili v autenticitu tohto obrazu, čo potvrdzujú bohoslužobné texty na posvätenie ikon v cirkvách konštantínopolskej tradície.
Podľa legendy podnet k vzniku Svätého plátna vyšiel od kráľa Abgara V. z Edessy, keď ho postihlo malomocenstvo. Ako počul o Ježišových zázrakoch, rozhodol sa vyslať do Palestíny maliara Ananiáša, aby Ježiša pozval do Edessy a zároveň zhotovil jeho podobizeň. Ananiáš po príchode do Jeruzalema sa pokúsil namaľovať Kristovu tvár, avšak bez úspechu. Keď sa Ježiš o tom dozvedel, dal si priniesť vodu, umyl si tvár a pritlačil na ňu plátno. Takto sa zázračne vytvorila jeho podobizeň, ktorú potom odovzdal Ananiášovi, aby ju odniesol Abgarovi.
Po Ananiášovom návrate Abgar Ježišov obraz s úctou prijal, a keď ho pritlačil na tvár, takmer úplne ozdravel. Obraz nazývaný Nie rukou utvorený potom upevnili nad mestskú bránu, kde sa mu obyvatelia klaňali pri vstupe do mesta i pri odchode z mesta.
Počas vlády jedného z Abgarových potomkov, ktorý sa vrátil k pohanstvu, sa začalo uvažovať o odstránení Svätého plátna. Vtedy ho biskup z Edessy na základe Božieho zjavenia skryl a zamuroval za keramickou doskou. Obraz takto upadol do zabudnutia, až kým ho v 6. storočí neobjavil biskup Eulabios. Keď Edessu obliehali Peržania a situácia vyzerala beznádejne, biskupovi sa zjavila Panna Mária a prikázala mu, aby obraz odhalil. Po odhalení sa stalo množstvo zázrakov vrátane zázračného odrazenia nepriateľských vojsk.
V roku 944, keď Edessa bola pod nadvládou Arabov, cisár Roman I. Sväté plátno odkúpil a 16. augusta ho za účasti veľkého zástupu veriacich, ktorí mu prišli vyjadriť úctu, slávnostne preniesol do Konštantínopola. Tento deň sprevádzali zázračné uzdravenia.
Osudy Svätého plátna sú odvtedy nejasné. Podľa jednej tradície ho križiaci v roku 1204 ukradli, avšak ich loď stroskotala a relikvia sa potopila. Iná tradícia hovorí o jej prenesení do Janova, kde by mala byť dodnes uložená v Kláštore svätého Bartolomeja.
Sväté plátno, ktoré nebolo vytvorené ľudskou rukou, má v kresťanskej viere mimoriadny význam. Poslúžilo nielen na ochranu miest, ale aj ako dôkaz opodstatnenosti uctievania ikon najmä počas obrazoboreckých sporov v 8. a 9. storočí. Jeho kópie sú dodnes uctievané v rôznych kresťanských cirkvách po celom svete.
Prenesenie Rukou neutvoreného obrazu Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista z Edessy do Konštantínopola zostáva jedným z najvýznamnejších sviatkov a pripomína nám zázračnú moc viery a Božej prítomnosti medzi nami.
