Svätý apoštol Filip, ktorému v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi patrí 11. október, bol jedným zo Sedemdesiatich. Jeho meno pochádza z gréčtiny a znamená „milovník koní“.
V 6. kapitole Skutkov svätých apoštolov sa spomína ako jeden zo siedmich diakonov prvotnej Cirkvi v Jeruzaleme, mužov vybraných nato, aby sa starali o vdovy a iné potreby komunity. Tento krok umožnil Dvanástim sústrediť sa na hlásanie Božieho slova (v. 1-6).
Po martýriu prvomučeníka diakona Štefana opustil Filip Jeruzalem a usadil sa v Samárii. Tam začal kázať evanjelium, vďaka čomu mnohí Samaritáni konvertovali na kresťanstvo. Bol medzi nimi aj Šimon, známy čarodejník, ktorý po Filipovej kázni opustil staré praktiky a prijal kresťanstvo (Sk 8,9-13).
Jednou z najznámejších udalostí Filipovho života je jeho stretnutie s etiópskym eunuchom, komorníkom kráľovnej Kandaky. Diakon vedený Svätým Duchom ho stretol na ceste z Jeruzalema do Gazy, ako práve čítal štvrtý spev o „Pánovom služobníkovi“ z Knihy proroka Izaiáša, no nerozumel mu.
Filip mu starozákonný text vysvetlil a na jeho základe mu ohlásil radostnú zvesť o Ježišovi Kristovi. Etiópčana Filipov výklad natoľko presvedčil, že sa rozhodol hneď prijať krst (Sk 8,26-39). Táto udalosť je významná nielen pre Filipovu misiu, ale aj pre ranú Cirkev, pretože vysoký kráľovský úradník sa stal prvým zaznamenaným konvertitom z afrického kontinentu.
Po stretnutí diakon pokračoval v kázaní na pobreží Palestíny, kde navštívil mestá od Azotu až po Cézareu (Sk 8,40). Nakoniec sa usadil v Cézarei, kde ho o 24 rokov navštívil apoštol Pavol počas cesty do Jeruzalema, a žil tam so štyrmi dcérami, ktoré mali dar proroctva (Sk 21,8-9).
Grécka tradícia hovorí, že neskôr sa Filip stal biskupom v lýdijskom meste Tralles (neďaleko dnešného mesta Aydın v Turecku), kde pokračoval v misii a hlásal evanjelium medzi pohanmi.
Hoci sa diakon Filip často zamieňa s apoštolom Filipom, jedným z Dvanástich, aj misijná činnosť jedného zo siedmich diakonov – evanjelistu, ako ho označil apoštol Pavol – zanechala trvalú stopu evanjelia.