Vždy, keď medzi nami katolíkmi hovoríme o povolaní, máme na mysli, akoby išlo len o povolanie k duchovnému stavu, teda ku kňazstvu či rehoľnému životu, alebo o povolanie k manželstvu.
Kto bol Ježiš pre vtedajšie náboženské vedenie? V rámci spoločenskej štruktúry nezapadal nikam. Napriek tomu za ním prichádzali rybári, mýtnici i prostitútky – priťahoval ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev, lebo hovoril s mocou a konal veci ako nikto pred ním, a pritom jednoducho a zrozumiteľne.
Ježiš sa nezdržiaval s náboženskou kariérou. Išlo mu o Otcov plán zachrániť každého človeka. Priniesť mu to, čo najviac potrebuje – Boha samého –, a preto sa diali tieto veci: slepí začali vidieť, hluchí počuť, chromí chodiť, chudobní získali nádej – samo nebo zostúpilo na zem. Ježišovi Kristovi išlo o človeka.
Podľa dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu centrom Cirkvi je Kristus a človek, teda je kristocentrická a antropocentrická. Teda všetko, čo robíme, je pre človeka skrze Krista.
Každého z nás Boh volá k niečomu konkrétnemu. Ale my musíme mať na pamäti, že to robíme pre človeka, z lásky k Bohu, ktorý nás k tomu povolal, či pečieme chlieb, alebo zametáme ulice, či učíme v škole, alebo robíme vedu. Jednoducho musím byť citlivý na to, čo Boh chce konkrétne odo mňa.
Svätý František povedal, že každý z nás je na svojom mieste taký dôležitý, ako archanjel na tom svojom. Čo ty na to?
