Palmovou nedeľou, zvanou aj Kvetná či Nedeľa utrpenia Pána, sa v Rímskokatolíckej cirkvi začína Veľký týždeň zavŕšený obetou Ježiša Krista na kríži a jeho zmŕtvychvstaním. Tento deň v sebe spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení.
Bol to deň, keď Spasiteľ prichádza do Jeruzalema. Túto udalosť opisujú všetky štyri evanjeliá. Zdôrazňuje sa tu skromný príchod Ježiša Mesiáša a Kráľa na osliatku odkazujúci na starozákonného proroka Zachariáša: „Hľa, tvoj kráľ prichádza, sediaci na mláďati oslice.“
Táto scéna v stredovekom umení tradične otvára pašiový cyklus. Počas storočí k nemu umelci pristupovali v súlade s dobovými trendmi a umeleckými štýlmi. Zvyčajne ide obraz Ježiša na osliatku blížiaceho sa z ľavej strany k hradbám Jeruzalema na pravej strane. Ježiša raz sprevádzajú apoštoli, inokedy prichádza osamotený. Z mesta vychádzajú ľudia, aby ho privítali, ďalší sa na neho dívajú z hradieb.
Priblížime si tri hodnotné nástenné maľby z našich kostolov zachytávajúce tento výjav, ktoré vznikli v priebehu 14. a 15. storočia a zachovali sa až do dnešných dní.
Zľudovená (Čečejovce)
Do prvej polovice 14. storočia sú datované fresky zdobiace steny i klenbu presbytéria neveľkého kostolíka v obci Čečejovce pri Moldave nad Bodvou, ktorý dnes slúži kalvínom. Predstavujú zaujímavý príklad zľudovenej maľby inšpirovanej taliansko-byzantským štýlom. Dominantnou témou fresiek sú výjavy zo života Panny Márie a Krista, medzi ktorými nechýba ani scéna príchodu Ježiša do Jeruzalema.
Nájdeme ju na južnej stene svätyne už v pomerne zlom stave bez väčších detailov kresby, čo zvlášť platí napríklad aj o tvári samotného Krista. Základná schéma fresky je klasická. Ježiš na osliatku so sklonenou hlavou prichádza k hradbám Jeruzalema nasledovaný zástupom apoštolov. Krista i jeho učeníkov zobrazil umelec v rovnakej veľkosti. Len slabo rozpoznateľná postava vítajúca Mesiáša, ktorá kladie plášť pod nohy osliatka, je omnoho menšia. Ďalšia postava zrejme bola namaľovaná na strome pred mestom. Oproti iným stredovekým freskám zachytávajúcim tento výjav ide o nízky počet vítajúcich, bežne ich bolo aj šesť či viac.
Šesť apoštolov je zobrazených aj s tvárou či aspoň jej časťou. Z ostatných vidíme len svätožiary. Viditeľné nie sú ani žiadne atribúty apoštolov.
Jeruzalem je zobrazený značne schematicky len zoskupením geometrických tvarov, ktoré oživujú zrejme slepé arkády na fasádach dvoch budov. Nad hradbami s cimburím sa týči veža, na streche jednej z budov vidíme detail strešnej krytiny.
Vznešená (Koceľovce)
Niekedy v rokoch 1360 – 1380 vznikli výnimočne dobre zachované a kvalitné nástenné maľby v presbytériu gotického kostola v Koceľovciach, ktorý dnes využívajú evanjelici. Nájdeme tu scény zo života Panny Márie a Ježiša Krista od Zvestovania až po Ukladanie do hrobu.
Scéna príchodu Ježiša do Jeruzalema sa nachádza na južnej stene svätyne. Podobne ako ostatné fresky už by potrebovala zreštaurovať a vyretušovať. V centre výjavu je Ježiš sediaci bokom na oslici. V jeho tvári zachytil maliar vznešenosť a dôstojnosť Syna Božieho. Pod nohami zvieraťa vidieť palmové listy a vítajúce postavy z mesta kladú pod jeho nohy plášte. Ježiš ľavou rukou drží uzdu a pravou žehná vítajúcich.
Naľavo od Krista kráča zástup 12 apoštolov, pričom len piatim z nich vidieť tváre. Najbližšie Mesiášovi sú dvaja mladí muži, pričom jeden z nich drží knihu. Ide zrejme o svätého Jána evanjelistu, najmladšieho z apoštolov. Ďalej od Krista vidíme dvoch starších mužov s bradami. Prvý z nich s knihou a veľkým kľúčom je svätý Peter, naľavo od neho zobrazil umelec s mečom v ruke svätého Pavla. Ten však s apoštolmi pri príchode do Jeruzalema nebol, keďže sa obrátil až neskôr. V symbolickom počte 12 apoštolov nahradzuje Judáša, ktorý Ježiša zradil.
Pravá strana scény je podobne zaľudnená. Na Mesiáša tam čaká spolu desať postáv výrazne menšej veľkosti ako Ježiš a apoštoli. Rozdielnosť medzi nimi umocňujú aj svätožiary, resp. ich absencia pri obyvateľoch Jeruzalema. Tí sú zachytení pri rôznych aktivitách. Jeden z nich sedí v korune stromu / palmy a zhadzuje pod nohy listy. Pomáhajú mu v tom ďalší dvaja ľudia, jeden z veže, druhý vyklonený z okna malej stavby na hradbách. Pod nimi je pätica vítajúcich pred mestom, z ktorých dvaja kladú osliatku pod nohy plášte, jeden z nich bielej farby. Hlbšie v meste nájdeme posledné dve postavy. Horná sa vykláňa z okna s rukami vystretými k Ježišovi. Druhá postava sa nachádza v menšej budove neďaleko hradieb.
Mesto namaľoval stredoveký umelec pomerne stroho. Obrazu dominuje vysoká veža s viacerými úzkymi oknami. Vidíme tu aj hradby s cimburím a niekoľko domov. Jeden z nich má naznačenú aj strešnú krytinu.
Symbolická (Ludrová-Kút)
V prvej polovici 15. storočia medzi rokmi 1420 – 1440 vznikla jedinečná maliarska výzdoba presbytéria gotického kostola v Ludrovej-Kúte, ktorý dnes slúži ako múzeum. Nájdeme tu hneď 34 výjavov zo života Ježiša Krista, medzi ktorými nechýba ani pašiový cyklus. Ten otvára práve maľba slávnostného príchodu do Jeruzalema, nachádzajúca sa na severnej stene presbytéria.
Hoci ide o jeden z najrozmernejších obrazov vo svätyni, stredoveký umelec sa rozhodol vypustiť zástup apoštolov sprevádzajúcich Ježiša. Aj vďaka tomu vznikol priestor pre dominantnú maľbu Krista na osliatku, ktorý je výrazne väčší ako ostatné postavy na freske. Takto maliar upriamuje našu pozornosť na žehnajúceho Ježiša a jeho triumfálny príchod.
Zaujímavosťou je, že ide o dvanásty obraz kristologického cyklu v kostole, čo môže symbolizovať vynechaných apoštolov, ktorých bol rovnaký počet. Číslo 12 je však súčasne aj symbolom Jeruzalema v odkaze na 12 kmeňov izraelských. Navyše, evanjelista Ján začína opisovať scénu príchodu Krista 12. veršom 12. kapitoly.
Ježiša víta či sleduje z mesta šesť postáv. Dve sú pred osliatkom, tretia vychádza z mestskej brány a štvrtá je na strome pred mestom. Posledné dve postavy, podľa všetkého farizeji, sledujú Ježiša z hradieb. Vítajúce postavy držia nápisové pásky, také typické pre maľby v tomto kostole, texty na nich sa však už nedochovali.
Osliatko má sklonenú hlavu a pod nohami biely plášť, ktorý tam – v súlade s evanjeliami – kladie jeden z vítajúcich. Biela farba plášťa predstavuje cestu života v čistote.
Samotný Jeruzalem je zobrazený pomerne členito. Vidíme tu hradby s cimburím, rozmernú bránu, vysokú vežu, veľkú budovu s dvoma vstupmi i strechy mesta.
