„V Lurdoch počas svätej omše spoznal Spasiteľa v Eucharistii. Ako slobodomurár, okultista a potratár si zrazu uvedomil, že civilizácia smrti znamená nepochopenú slobodu. Rozhodol sa vyrozprávať svoj príbeh na stretnutí lóže…“ Týmito slovami opísal prof. Vojtech Roszkowski vo svojej knihe Sila obrátenia príbeh Mauricea Cailleta. Dramatický zlom v jeho živote nastal vo veku 50 rokov, práve keď bol na vrchole svojej slobodomurárskej kariéry.
Poďme poporiadku. Maurice Caillet sa narodil 24. septembra 1933 v Talence v Akvitánii v ateistickej rodine, v ktorej panovali silné antipatie ku Katolíckej cirkvi a viere v Boha. Tento postoj sprevádzal aj jeho štúdium i pracovnú kariéru gynekológa – chirurga. Bol zapáleným aktivistom za „plánovanie rodiny“ a priekopníkom v oblasti antikoncepcie a interrupcií v čase, keď to bolo ešte nelegálne. Prvé manželstvo, na nátlak rodiny nevesty uzavreté v kostole, sa v roku 1968 po 12 rokoch rozpadlo. Následne uzavrel civilné manželstvo s Claude.
V máji 1968 sa Maurice Caillet na návrh priateľa pridal k slobodomurárom. Počas zasväcovania sa musel podrobiť štyrom testom a zložiť prísahu, že pod trestom smrti nikomu neprezradí tajomstvá lóže. Veľký Orient Francúzska je organizácia obzvlášť nepriateľsky naladená voči Katolíckej cirkvi.
Nasledovala cesta nahor. Po šiestich rokoch u slobodomurárov bol zvolený za ctihodného majstra lóže Rennes, čo mu otvorilo cestu k profesionálnej kariére: o rok neskôr sa stal riaditeľom kliniky. Popri svojej profesionálnej práci viedol stretnutia lóže a sám riadil iniciácie, pričom sa kandidátov pýtal, či sú pripravení odmietnuť dogmy Katolíckej cirkvi.
Začiatkom roku 1983 jeho manželka Claude vážne ochorela bez prognóz na uzdravenie. Vo februári 1984 s ňou odišiel na dovolenku do Pyrenejí. Cestou späť mu napadlo zastaviť sa v Lurdoch. Hoci neveril v zjavenia Panny Márie, bol presvedčený, že tu pôsobí nejaké pozitívne vyžarovanie. Zatiaľ čo Claude stála v rade na kúpeľ v zázračnom prameni, Maurice zamieril do kostola, kde sa práve slávila omša.
Nikdy predtým sa na svätej omši nezúčastnil a považoval ju za poverčivý obrad, no započúval sa do slov: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria sa vám dvere.“ Užasol, pretože to boli slová z jeho slobodomurárskeho zasvätenia, ktoré však pôvodne vyslovil Ježiš.
Pri pohľade na hostiu, ktorú počas svätej omše kňaz zdvihol, Maurice v okamihu spoznal, že je to Spasiteľ. V zlomku sekundy ponúkol Bohu svoj život. V tej chvíli sa ateistický intelektuálny systém, ktorý si budoval celý život, zrútil. Ten, ktorý doposiaľ obviňoval kresťanstvo z toho, že ľudí drží v temnote, strachu a komplexoch z hriechu, že im berie slobodu a radosť zo života, zrazu sám zažil radosť z viery v Krista.
Jeho ďalšie kroky viedli do sakristie, kde požiadal o krst. Kňaz sa zľakol, keď pred sebou našiel vysokopostaveného slobodomurára, a poslal ho porozprávať sa s arcibiskupom v Rennes.
Nasledovalo prehlbovanie vo viere sprevádzané duchovným zápasom. Cez priateľa sa dostal k farárovi pravoslávnej farnosti v Rennes, ktorý ho zoznámil s evanjeliami, katechizmom i spismi cirkevných otcov.
Svoj príbeh sa rozhodol vyrozprávať na stretnutí lóže. Jeho „bratia“ onemeli od úžasu, no následky na seba nenechali čakať dlho. Maurice čelil útokom zlých síl. V noci ho podľa jeho vlastných slov budil posmešný smiech a pohľad na démonov, ktorí mizli, keď v modlitbe prosil o pomoc Pannu Máriu.
Na Veľkú sobotu 1985 prijal Maurice Caillet svätý krst v pravoslávnej cirkvi. Jeho manželka Claude sa uzdravila, čo len posilnilo jeho vieru.
Cailletova konverzia však mala svoju cenu. V práci ho začali obťažovať, a keď sa chystal sťažovať úradom, navštívil ho „brat“ z lóže a vyhrážal sa mu, že ak podá žalobu, zabije ho. Na ďalšom stretnutí lóže Maurice usporiadal konferenciu o Kristovi, ktorá sa však stretla s rozhorčením a výsmechom zo strany jej ostatných členov.
Až potom Maurice pochopil, že človek nemôže byť zároveň katolíkom aj slobodomurárom. Opustil teda lóžu a rosenkruciánsky rád. Počas letných prázdnin v roku 1985 navštívili Cailletovci benediktínske Opátstvo Sainte-Anne v Kergonane v Bretónsku, kde im jeden z otcov povedal, aby sa modlili za svojich prenasledovateľov a za odpustenie. Tu tiež padlo rozhodnutie preskúmať platnosť predchádzajúcich cirkevných manželstiev Cailletovcov.
Dvojica konvertitov sa čoskoro dostala do kontaktu s otcom Emilienom Tardiffom z Katedrály Saint-Louis v Paríži a jeho modlitebnými stretnutiami, počas ktorých bola uzdravená aj Cailletova svokra. V novembri 1988 pápež Ján Pavol II. podpísal dišpenz, ktorý Cailletovcom umožnil uzavrieť manželstvo v Katolíckej cirkvi.
Po svojom obrátení začlenil Dr. Caillet do svojej lekárskej praxe povzbudenie k zmiereniu s Bohom. Veľakrát spolu s manželkou verejne obhajovali právo na život a varovali pred slobodomurárskymi aktivitami.
Až do svojej smrti 6. novembra 2021 bol Dr. Maurice Caillet príkladným katolíckym lekárom.
Podľa katolíckeho portálu OPOKA spracovala Tatiana Čižiková.