Hospic Kongregácie milosrdných sestier svätého Vincenta de Paul (satmárky) v Trenčíne má za sebou dlhé roky fungovania. Je to dôležitá, náročná, no zmysluplná misia. Do posledných dní človeka vnášajú viac života, viac dôstojnosti a poskytujú úľavu od bolesti. Oslovili sme rehoľnú sestru Noemi Henrietu Žilkovú, ktorá hospic vedie, aby nám priblížila fungovanie hospicu, ako aj radosti či ťažkosti, s ktorými sa boria.
V Trenčíne v Hospici Milosrdných sestier bola slávnosť, na ktorej sa zúčastnil aj pán biskup Mons. Viliam Judák. Oslavovali ste viacero výročí, posviacali ste priestory…
Áno, v stredu 8. októbra 2025 sme v hospici oslavovali 20. výročie založenia lôžkového hospicu a 5. výročie založenia mobilného hospicu. Otec biskup Mons. Viliam Judák slúžil spolu s kňazmi svätú omšu pri tejto príležitosti a v závere požehnal zmodernizované priestory hospicu.
Hospic funguje už 20 rokov, je to dlhý čas. Čo všetko sa za ten čas podarilo?
Počas tých dvoch desaťročí sa nám podarilo s Božou pomocou i s pomocou ľudí v prevádzke ústavného zdravotníckeho zariadenia (lôžkového hospicu) pre nevyliečiteľne chorých v konečnom štádiu choroby vytrvať napriek všetkým ťažkostiam.
Bola tu však aj potreba vybudovania mobilného hospicu. Bolo to reflektovanie na požiadavky rodín, ktoré túžili, aby ich drahý rodinný príslušník mohol zomierať doma. Mobilný hospic sme spustili pred piatimi rokmi.
Založili ste však aj ambulanciu paliatívnej medicíny. Koľko rokov funguje?
Pred troma rokmi sme spustili prevádzku ambulancie paliatívnej medicíny. Je to dôležité v tom smere, aby ľudia, ktorí napríklad ešte prijímajú paliatívnu chemoterapiu a majú ťažkosti (napr. veľké bolesti, dýchavičnosť, depresie a pod.), mohli vyhľadať odborníka, ktorý im pomôže. Pri včasnej a kvalitnej paliatívnej intervencii, ktorú ambulancia paliatívnej medicíny ponúka, vedia žiť kvalitne v domácom prostredí, medzi svojimi.
Mnoho ľudí netuší, že vaša služba nie je len službou telesnému človeku, ale vaša práca funguje aj v iných smeroch. Môžete to priblížiť?
Počas uplynulých rokov fungovania sme získali a obhajujeme si na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR akreditáciu na poskytovanie špecializovaného sociálneho poradenstva pacientom i rodinám a tak môžeme kvalitnejšie sprevádzať, mať čas pre pacienta i blízkych pacienta, pomáhať im zvládať náročnú situáciu, tíšiť aj ich sociálnu, psychologickú i spirituálnu bolesť.
Trenčiansky Hospic Milosrdných sestier je známy aj tým, že nenesiete všetko len na svojich pleciach, ale máte dobre koordinovanú základňu dobrovoľníkov. Koľko ich je?
Postupom času začalo k nám prichádzať mnoho ľudí túžiacich dobrovoľnícky pomáhať, a tak sme postupne vybudovali spoločenstvo viac ako sto dobrovoľníkov. Slúžia u nás v rôznych oblastiach. Podarilo sa vybudovať systém ich prijímania, formovania, motivovania a v minulom roku sa nám podarilo získať od Ministerstva vnútra SR akreditáciu nášho dobrovoľníckeho programu. Tiež sme od minulého roku účastníkmi prestížneho rozvojového programu DofE.
Som očarená a dojatá, koľko mladých ľudí je hladných po konaní dobra a hľadá príležitosť na to, aby mohli pomáhať. Okrem toho neustále pracujeme na tom, aby zamestnanci mali možnosť odborne rásť, vytvárame programy, ktoré predchádzajú syndrómu vyhorenia.
Okrem týchto spomínaných vecí nezanedbávate ani technický stav budovy či rozširovanie kapacít. V dnešnej dobe to nie je jednoduché. Ako sa vám to darí?
V minulom roku sme začali čerpať schválenú podporu z Plánu obnovy a odolnosti Európskej únie – investícia 3, komponent 13 – Dostupná a kvalitná dlhodobá sociálno-zdravotná starostlivosť. Takto sme zmodernizovali nielen mobilný hospic, ale významnou investíciou je aj lôžkový hospic. Krásne zmodernizované priestory lôžkového hospicu, ako som už spomínala, požehnal počas slávnosti otec biskup Mons. Viliam Judák.
Kapacita nášho lôžkového hospicu sa zvýšila na 29 lôžok. Tešíme sa, že sa nám podarilo vybudovať ďalšie tri jednolôžkové izby pre pacientov, v ktorých pri pacientovi môže bývať aj príbuzný. Súčasťou izby je aj sociálne zázemie – sprcha, WC, umývadlo, aby sa pacient a jeho sprevádzajúci blízky človek mohol cítiť ako doma, aby mal svoje súkromie.
Keď sa na hospic pozerá človek zvonku, tak má rešpekt. Predsa, téma odchodu človeka do večnosti je ťažká téma. Vy však riešite aj prozaické veci ako platy či každodenný chod. Aké sú najväčšie výzvy fungovania hospicu?
Jednou z najväčších výzev je zabezpečiť kontinuálne finančné krytie všetkých troch typov paliatívnych služieb. Nie menej dôležitou je výzva na neustále zabezpečenie dostatočného počtu zdravotníckeho personálu tak, aby personál mal čas na individuálny prístup k pacientovi, ako aj stabilizácia personálu.
Jednou z výziev na najbližšie tri roky je automatizácia našich procesov s cieľom nastaviť administratívne systémy tak, aby zamestnanci mohli ešte viac času venovať pacientovi. Pracujeme na tom, aby sme zjednodušili povinné informačné systémy, aby tieto systémy boli ľahko ovládateľné a niektoré procesy zautomatizované.
Naďalej sa zasadzujeme za to, aby náš personál odborne rástol, aby pokračoval v prehlbovaní si praxe rešpektujúcej komunikácie a tak sa mohol lepšie postarať o pacienta.
Napríklad jedným z cieľov do budúceho roku je zavedenie získaných poznatkov bazálnej stimulácie do našej každodennej praxe.
Máte nejaké plány s hospicom do budúcna?
Máme plán rozšíriť priestor pre fungovanie ambulancie paliatívnej medicíny. Od roku 2022 majú lekári povinnosť (§ 6ba zákona o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z. z.) informovať ľudí s nevyliečiteľnou a progradujúcou chorobou, ktorá spravidla vedie k smrti, o najbližšej paliatívnej ambulancii, kde im dokážu pomôcť napr. s veľkou bolesťou, dýchavičnosťou a pod.
Začína rásť počet pacientov, ktorí túto ambulanciu začali využívať v snahe žiť kvalitný život i počas paliatívnej liečby.
Aktuálne aj tohto dôvodu prebieha u nás prístavba, ktorá prinesie aj viaceré iné benefity pre pacientov i zamestnancov nášho hospicu.
Vy ste rehoľná sestra z rehole satmárok. Vaša rehoľa spravuje hospic a viacero rehoľníčok v ňom pracovalo či pracuje. Do akej miery je pre vás osobne dôležité duchovno pri tejto práci?
Pre mňa je duchovno v mojej službe v hospici veľmi dôležité, je prameňom a inšpiráciou.
Verím, že Boh miluje ľudí, miluje mňa, miluje môjho kolegu, miluje nášho pacienta i jeho blízkeho. Boh je v láske vynaliezavý, a ak je človek nevyliečiteľne chorý, hľadá spôsob, ako mu uľaviť v bolestiach, ako mu dať pocítiť, že naňho nezabudol, že je s ním a s láskou ho čaká v tej pomyselnej bráne fyzickej smrti.
Je to pre mňa dôležité, že mi zomierajúceho človeka posiela Boh s túžbou, aby som sa so svojím tímom o pacienta i jeho blízkych čo najlepšie postarala. Často na to myslím, že naše ruky dokážu napríklad s láskou pohladiť, ale Boh do tohto pohladenia vkladá svoju hĺbku. On dokáže pohladiť na takých miestach srdca, ktoré človeka bolia, a len Božie pohladenie mu uľaví.
Kontemplatívny rozmer služby v hospici mi dáva do každého dňa novú inšpiráciu.
Čo by ste chceli na záver odkázať našim čitateľom?
Máme 20 rokov a túžime po plnosti ďalších rokov hospicovej služby. Túžime po stabilite a raste v odbornosti, ľudskosti i v tom, čo chceme do našej služby dať ako to „VIAC“.
Viac života do dní – bezpečie, pokoj, pocit dôstojnosti a láskavého prístupu…
Ako povedala MUDr. Marie Svatošová, zakladateľka prvého lôžkového hospicu v Čechách: „Bez ľudí sa hospic robiť nedá, a to nie bez hocijakých. Tí ľudia musia mať srdce.“ Aby sme dokázali dobre slúžiť, potrebujeme dostatok kvalifikovaného personálu so srdcom. Aktuálne i v súvislosti s naším rastom s otvorenou náručou prijmeme medzi seba nové zdravotné sestry i lekára.
Ak túžite byť súčasťou toho krásneho diela a nie ste zdravotná sestra ani lekár, môžete byť našou súčasťou, keď sa budete za nás modliť, vyprosovať Božie požehnanie, môžete nás povzbudiť milým slovom, môžete povedať ľuďom, ktorých vidíte trpieť, že sme tu a možno im vieme pomôcť, nech nám napíšu, zavolajú. Ak túžite byť našou súčasťou, môžete nás podporiť i finančne napr. aj darovaním 2 % dane.
Každý, kto nám akokoľvek pomôže zabezpečiť službu zomierajúcim, sa stáva súčasťou nášho tímu, za ktorý sa denne modlia milosrdné sestry svätého Vincenta – satmárky.
