V rímskokatolíckych kostoloch na celom svete zaznievajú aj slová z Druhého listu apoštola Pavla veriacim v Korinte. Hneď v úvode čítame: „Bratia, ženie nás Kristova láska…“
Svätý Pavol potom myšlienku rozvíja, prichádza až učiteľskému poslaniu Cirkvi, k tomu, že má mandát napomínať a naprávať ľudí.
No predsa, tá prvotná motivácia je odpoveďou na všetky aktivity Cirkvi po celé stáročia. „Ženie nás Kristova láska…
Toto krédo je vysvetlením, prečo sa tisíce misionárov vydávali do pohanských krajín, prečo sa vyloďovali na ľudožrútskych ostrovoch, prečo, ako sa hovorí, na niektorých miestach zalievali suchý peň aj niekoľko desaťročí, kým sa dal pokrstiť prvý domorodec.
Ženie nás Kristova láska je aj názov knihy, ktorá rámcuje katolícku misiu medzi Rómami na Slovensku. Sú to svedectvá, ktorá vás nenechajú chladnými.
Keď mi istý kňaz rozprával, ako dlhé roky býval v byte bez vody, kúrenia a elektriny medzi chudobnými Rómami na Luníku IX, mal som pocit, že som stretol svätca, blázna, mučeníka a rytiera v jednej osobe.
Keď som sa ho opýtal, aká bola jeho motivácia, odpovedal mi, že ho hnala Kristova láska.
Keď mi misionár, ktorý strávil dlhé roky na misiách v Tichomorí, ukazoval rameno dosekané od mačety domorodcov, ktorí ho chceli zabiť, povedal mi, že sám zo svojho rozhodnutia by sa nikdy na takú misiu nedal. Hnala ho Kristova láska.
Takisto sestričky v hospicoch a nemocniciach, sestričky často neviditeľné, no viditeľne slúžiace, sú hnané Kristovou láskou.
Motivácia je veľmi dôležitá.
Rád si opakujem myšlienku svätej Matky Terezy, ktorá na námietku istého novinára, ktorý jej povedal, že jej prácu by nerobil ani za milión dolárov, odpovedala, že za milión by ju nerobila ani ona. Prečo? Lebo milión je veľmi málo.
Svätú Matku Terezu hnala Kristova láska.
Keď si listujete životopisy kanonizovaných svätých či blahoslavených, všetci majú jednu spoločnú črtu – hnala ich Kristova láska.
Čo to však je? Čo je to za fenomén? Nie je to len abstrakcia? Nejaká zromantizovaná predstava o akejsi neuchopiteľnej láske?
Nie. Kristova láska je láska do krajnosti. On sa z lásky k človeku nechal falošne obviniť, zbičovať, zničiť, ponížiť a popraviť ako posledný zločinec.
Toto urobil v mene lásky a tým dal láske nový rozmer, tým lásku redefinoval. Dal jej nový obsah. Ustráchanú sebeckú ľudskú lásku premenil na lásku otvorenej náruče, na lásku rozdávajúcu.
Koho takáto láska premení, pre toho sa stane palivom, taký človek sa stáva človekom zázrakov.
