Počas tohtoročného Veľkopôstneho obdobia priniesla nová štúdia zaujímavé zistenie: až dve tretiny katolíkov, ktorí za posledný rok neslávili sviatosť zmierenia, uvádzajú, že sú otvorení pre návrat.
Vyplýva to zo správy The Catholic Pulse Report: The Confession Study, ktorá zahŕňala 1 500 katolíkov v Spojených štátoch amerických navštevujúcich svätú omšu aspoň príležitostne. Až 67 % respondentov, ktorí neboli na spovedi počas uplynulého roka, priznalo, že by sa k nej radi vrátili, pričom polovica z nich by chcela pristupovať k sviatosti zmierenia častejšie.
Výskum, ktorý uskutočnila katolícka nezisková organizácia Vinea Research Group, zároveň ukázal, že pravidelne (teda štyrikrát alebo viackrát ročne) chodí na spoveď len 20 % katolíkov. Ďalších 12 % ju absolvovalo raz až tri razy za posledný rok.
Medzi tými, ktorí sa spovedajú pravidelne, až 83 % uvádza ako hlavný dôvod túžbu prijať Božie milosrdenstvo a odpustenie. Zaujímavé je, že aj medzi tými, ktorí na spovedi neboli viac ako rok, označilo milosrdenstvo za hlavný dôvod návratu až 75 % respondentov.
Prečo nie
Zakladateľ Vinea Research Group Hans Plate v tlačovej správe upozornil, že napriek ústrednému významu sviatosti zmierenia v živote Cirkvi existuje prekvapivo málo hlbších národných výskumov na túto tému. Podľa neho štúdia prináša nielen pohľad na frekvenciu pristupovania k sviatosti, ale aj na dôvody, prečo k nej veriaci pristupujú alebo naopak nepristupujú, a čo pri nej prežívajú.
Najčastejším dôvodom, prečo ľudia na spoveď nechodia, je presvedčenie, že na prijatie Božieho odpustenia nie je nevyhnutná. Takto uvažuje 63 % všetkých opýtaných a medzi tými, ktorí sa nespovedali viac ako rok, je to dokonca 73 %.
Plate, ktorý pri príprave dotazníka spolupracoval s teológom, pre EWTN News uviedol, že za týmto postojom je pravdepodobne nedostatočná katechéza. Podľa jeho slov mnohí veriaci stratili vedomie toho, čo im sviatosť zmierenia prináša. Prichádzajú tak o istotu odpustenia – nie iba o pocit, ale o vedomé poznanie, že im bolo odpustené. Práve to je podľa neho najdôležitejšie ovocie sviatosti.
Katechizmus Katolíckej cirkvi pritom jasne učí, že individuálna svätá spoveď spolu s rozhrešením zostáva jediným riadnym spôsobom, ako sa veriaci zmieruje s Bohom a Cirkvou, pokiaľ tomu nebránia vážne prekážky.
Išli by, keby…
Respondenti, ktorí sa viac ako rok nespovedali, uvádzali aj ďalšie dôvody: polovica z nich pociťuje hanbu pri vyslovovaní svojich hriechov nahlas a 53 % označilo samotnú účasť na sviatosti za nepríjemnú.
Približne 40 % katolíkov, ktorí pristupujú k spovedi len zriedkavo, by uvítalo väčší dôraz na Božie milosrdenstvo než na súd. Podobný podiel uviedol, že by možno chodili častejšie, keby vedeli, že opakovaný zápas s tými istými hriechmi je bežnou súčasťou duchovného života.
Naopak, medzi pravidelnými penitentami približne dve tretiny uvádzajú, že pri spovedi zakúšajú jasnú istotu odpustenia, uistenie o Božom milosrdenstve a vnútorný pokoj.
Hans Plate zároveň vyjadril nádej, že výsledky štúdie pomôžu lepšie pochopiť, že sviatosť zmierenia je „viac, než si mnohí myslia“. Okrem samotného rozhrešenia totiž prináša aj vnútorné uzdravenie a nové posilnenie vo viere.
Spokojnejší
Štúdia tiež poukázala na súvis medzi náboženskou praxou a celkovou životnou spokojnosťou. Katolíci, ktorí sa zúčastňujú na svätej omši aspoň raz mesačne, dosahujú vyššie hodnoty v ukazovateľoch ľudského rozkvetu než je národný priemer. Najvyššie hodnoty pritom vykazujú tí, ktorí sa pravidelne spovedajú – najmä v oblasti zmyslu života, vnútorného pokoja a celkovej pohody.
Podľa Plata sú tieto zistenia povzbudivé: mnohí katolíci veria sviatosti zmierenia, viacerí ju osobne zakúsili a mnohí zostávajú otvorení návratu. Vidí v tom príležitosť na obnovu – nielen v podobe pozvania späť k spovednej praxi, ale aj v hlbšom vysvetlení jej významu a sily.
Vyjadril tiež presvedčenie, že prvá štúdia tejto organizácie môže pomôcť farnostiam a apoštolátom účinnejšie plniť svoje poslanie.
