Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k Herodesovi, lebo aj on bol v tých dňoch v Jeruzaleme. V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v nepriateľstve. (Lk 23,6-7,12)
Je to už týždeň, ale stále vo mne doznievajú emócie zo stretnutia dvoch mocných ľudí. Nazývam ich mocnými, pretože všetko okolo stretnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimíra Putina mi evokovalo ukážku sily, reči mocných tohto sveta, ktorí podľa svojich pravidiel môžu všetko. Aj človek, ktorého politika nezaujíma, musel postrehnúť, že oči sveta sa upierajú na mestečko Anchorage na Aljaške, kde sa konalo toto stretnutie. S nádejou na ukončenie vojny u našich susedov alebo s obavami, kam to bude smerovať, sme sledovali toto stretnutie.
Je tu však aj skupina ľudí, ktorá si povie: Mňa sa to netýka a jediný problém, ktorý ovplyvňuje môj život, je ten, ktorý sa ma dotýka bytostne. Je to však pravda? Netýka sa ma vojna vo vedľajšom štáte? Netýka sa ma problém v neďalekom okrese? Netýka sa ma problémový žiak, pokiaľ neohrozuje moje dieťa? A takto by sme mohli pokračovať.
Umyjeme si ruky?
História pozná mnoho prípadov, keď človek ostal radšej ticho. Z pohľadu kresťanstva a našej viery je to však situácia, keď sa stretávajú podobne dvaja mocní ľudia za čias, keď Ježiš Kristus žil na zemi v ľudskej podobe. Týmito ľuďmi sú Pilát a Herodes, ktorí sa vďaka tomu dokonca spriatelili. Obaja videli, že tento Kristus je nevinný, neohrozuje ich úrad, no jeden sa na ňom pobaví a ten druhý pre ľud a pokoj v ríši si umýva ruky a tvári sa, že to nie je jeho problém. Ako môže jeden človek rozhodovať, povedať, čo je správne, kde je smer? Ako môže skupina farizejov presvedčiť dav ľudí, že tento Kristus je zločinec? Toľko dobra urobil, a napriek tomu dav kričí: „Ukrižuj ho!“
Posunuli sme sa?
Prešlo viac ako 2000 rokov, ale pohľad na dnešný svet, keď človek stráca schopnosť rozlišovať, čo je dobré a čo zlé, kto vojnu vedie a kto sa bráni, kde je pravda a kde lož, nám ukazuje, že nádob na umývanie rúk je okolo nás akosi priveľa. Ak sa nezaujímam, ak uverím prvej správe, ktorú vidím, a nerozlišujem, tak potom ozaj moc ostáva v rukách jedného či dvoch alebo skupiny ľudí. Ja prijmem názor väčšiny, odsúdim, slovom zabijem, na sociálnej sieti okomentujem a urazím, ale zabudnem, že dobro a pokoj okolo seba rozsievam aj ja.
Nezatváraj si oči, čerpaj silu od toho, ktorý stál ticho pred sudcami tohto sveta, ale miloval a zomieral aj pre teba. Nenechaj preto umierať svet okolo seba!
