Svätá Agripína je kresťanská mučenica, ktorá žila v 3. storočí. Narodila sa okolo roku 243 v urodzenej rímskej rodine. Svoj život zasvätila viere a čistote, pričom si zachovala panenstvo a hlbokú oddanosť Kristovi.
Agripína žila počas vlády cisára Valeriána (253 – 260), ktorý bol známy prenasledovaním kresťanov. Podľa podania Agripínu pre jej kresťanskú vieru zatkli a bičovali tak, že neskôr na následky mučenia zomrela. Niektoré zdroje uvádzajú, že bola sťatá.
Agripínu pôvodne pochovali na cintoríne pri dnešnom Chráme svätého Pavla za hradbami. V roku 261 tri kresťanské ženy a panny Bassa, Paula a Agathonica premiestnili jej ostatky do jaskyne neďaleko Minea pri Katánii na Sicílii, čím zbavili oblasť pôsobenia démonov. Keď vdova Euprexia zažila uzdravenie svojej ochrnutej dcéry Theogonie, priniesla 17. mája 263 relikvie do svojho domu a zriadila tam kaplnku pre Agripínu. Na jej mieste biskup Severus z Katánie postavil a v roku 312 vysvätil kostol zasvätený Agripíne.
Mučenica je patrónkou proti zlým duchom, búrkam, zemetraseniam a epidémiám. Na Sicílii, kde sú uložené jej relikvie, je zvlášť uctievaná a v Mineu sa konajú slávnostné sprievody na jej počesť.
V ikonografii je svätá Agripína často zobrazovaná s korunou a palmou, symbolmi mučeníctva, a niekedy aj s knihou alebo krížom. Tieto symboly odkazujú na jej vieru, panenstvo a utrpenie pre Krista.
