Po niekoľkých mesiacoch v úrade poskytol pápež Lev XIV. rozsiahly rozhovor redaktorke časopisu Crux Elise Ann Allenovej, ktorý bol 18. septembra publikovaný v podobe novej knihy v španielčine Lev XIV: Občan sveta, misionár 21. storočia. Hlava Cirkvi sa v nej venuje naliehavým otázkam našej doby od tragických udalostí v Gaze a vzťahov s Čínou až po vnútrocirkevné diskusie o úlohe žien a zaobchádzaní s LGBTQ+ ľuďmi.
Ako pápež chce „budovať mosty“ a „ďalej nepodnecovať polarizácie, ktoré existujú vo svete a v Cirkvi“. Týmito slovami Lev XIV. opisuje svoje poslanie. Narieka nad „hroznou“ situáciou v Gaze, voči ktorej „nesmieme byť necitliví“, a zdôrazňuje, že Svätá stolica v súčasnosti neverí, „že niekto môže vydať vyhlásenie o definícii genocídy“.
Pápež tiež sľúbil, že sa nebude miešať do politiky svojej domovskej krajiny Spojených štátov, ale že sa „nebojí“ riešiť naliehavé otázky s prezidentom Trumpom. Pokiaľ ide o politiku voči Číne, oznámil kontinuitu a vyhlásil svoj zámer pokračovať v ceste svojich predchodcov.
Svätý Otec opisuje prípady zneužívania ako „skutočnú krízu“. Vyzýva na čo najväčšiu blízkosť k obetiam, ale poukazuje na to, že sa objavili aj ojedinelé falošné obvinenia. V tejto spojitosti pápež uviedol, že viac ako 90 % obvinení preukázateľne pochádza od skutočných obetí. „Existujú však aj preukázateľne falošné obvinenia, ktoré zničili životy,“ povedal Svätý Otec.
Pápež varoval pred tým, aby sa zneužívanie nestalo „jediným ohniskom Cirkvi“: „Prevažná väčšina kňazov a rehoľníkov nikdy nikoho nezneužívala. Cirkev sa nesmie redukovať len na tento jediný problém.“
Pápež sa v rozhovore vyjadril aj k iným citlivým otázkam, ktoré dnes rezonujú v Cirkvi. V súvislosti s úlohou žien zdôraznil, že ich prínos je nenahraditeľný a bude pokračovať v línii pápeža Františka, ktorý otvoril priestor ženám aj na vedúcich pozíciách v Cirkvi. Pokiaľ ide o vysviacku žien, pápež upozornil, že ide o dlhodobo skúmanú, ale neriešenú tému. Podľa neho je najprv potrebné lepšie rozvinúť a pochopiť samotný stály diakonát, ktorý po Druhom vatikánskom koncile nebol v mnohých častiach sveta plne prijatý. Položil tiež otázku, či by vysviacka žien neriskovala posilnenie klerikalizmu, ktorý Cirkev už teraz trápi.
K LGBT+ témam Svätý Otec uviedol, že nechce prehlbovať polarizáciu. Pripomenul slová svojho predchodcu Františka „todos, todos, todos“ a zdôraznil, že každého človeka pozýva do Cirkvi preto, že je Božím synom alebo dcérou. „Všetci ste vítaní – poďme sa spoznať a rešpektovať,“ dodal a pokračoval: „Ľudia chcú, aby sa cirkevná doktrína zmenila, aby sa zmenili postoje. (…) Myslím si, že najprv musíme zmeniť postoje, ešte predtým, než budeme uvažovať o zmene učenia Cirkvi v akejkoľvek otázke. Považujem za veľmi nepravdepodobné, že sa v blízkej budúcnosti zmení učenie Cirkvi o sexualite či manželstve.“
Upozornil, že rodina založená na manželstve muža a ženy ostáva základom spoločnosti a je potrebné ju opätovne posilniť, pretože práve tam sa človek učí láske, tolerancii a spolunažívaniu.
Pápež ďalej konštatoval, že „v severnej Európe už publikujú rituály požehnania ‚ľudí, ktorí sa milujú‘ – tak to formulujú –, čo ide priamo proti dokumentu Fiducia supplicans, ktorý schválil pápež František. Ten jasne hovorí, že samozrejme môžeme požehnať všetkých ľudí, ale nehľadá spôsob, ako ritualizovať nejaký druh požehnania, pretože to nie je to, čo Cirkev učí. To neznamená, že títo ľudia sú zlí,“ objasnil Lev XIV. a uzavrel: „Myslím si však, že je veľmi dôležité pochopiť, ako prijímať druhých, ktorí sú od nás odlišní, ako prijímať ľudí, ktorí robia vo svojom živote rôzne rozhodnutia, a ako ich rešpektovať.“
V súvislosti so synodálnym procesom pápež poukázal aj na dve nové študijné skupiny, ktoré schválil ešte jeho predchodca František: pre liturgiu a pre biskupské konferencie. Podľa Svätého Otca ide o dôležitý krok k rozvoju subsidiarity v Cirkvi.
Biskupské konferencie podľa neho zohrávajú kľúčovú pastoračnú úlohu, keď hľadajú spoločné prístupy v rámci konkrétnej kultúry, regiónu či jazyka. Otvorenou otázkou však zostáva miera ich autority, najmä v doktrinálnych veciach, kde môže vznikať napätie medzi kolektívnym rozhodovaním a zodpovednosťou jednotlivého biskupa ako nástupcu apoštolov. Pápež zdôraznil potrebu ďalšieho štúdia, aby sa hľadala rovnováha medzi jednotou Cirkvi a subsidiaritou.
Pokiaľ ide o liturgiu, nová komisia sa má sústrediť najmä na otázky inkulturácie, teda prepojenia liturgie s konkrétnym kultúrnym a spoločenským prostredím. Pápež priznal, že aj liturgia sa stala jednou z tém polarizácie, keď sa slávenie tridentskej omše stalo často aj nositeľom ideologických sporov. Podľa neho je potrebné obnoviť dialóg a hľadať spôsob, ako sláviť liturgiu tak, aby bola autentickým priestorom modlitby a stretnutia s tajomstvom viery, nie nástrojom sporov.
Svätý Otec tak vo viacerých oblastiach nastoľuje rovnaký tón: odmieta ideologické delenia, vyzýva k trpezlivému dialógu, k rešpektu a k postupnému rozvoju, bez okamžitých zmien v učení Cirkvi.
