Rímskokatolícka cirkev si 18. augusta pripomína sviatok svätej Heleny, ktorá zohrala významnú úlohu pri šírení kresťanskej viery a objavovaní kresťanských relikvií. Flavia Julia Helena (ako je doložené na nájdených minciach), známa aj ako Helena Konštantínopolská, bola matkou cisára Konštantína Veľkého. Jej životný príbeh zachytáva premenu ženy skromného pôvodu na augustu Rímskej ríše.
Helena sa narodila niekedy medzi rokmi 246 – 248 v maloázijskom meste Drepanon, neskôr premenovanom na jej počesť na Helenopolis. Do povedomia rímskej elity sa dostala vďaka vzťahu s rímskym cisárom Konštanciom Chlorom. Hoci presná povaha ich vzťahu zostáva nejasná, je isté, že z tohto zväzku sa narodil budúci cisár Konštantín. Helena a Konštancius sa neskôr rozišli, keď sa cisár oženil s Theodorou, dcérou spolucisára Maximiana.
Po tom, čo sa Konštantín stal cisárom, bola Helena povýšená na augustu a vrátila sa do verejného života. Podľa historika Eusebia z Cézarey ju na kresťanstvo obrátil práve jej syn. V rokoch 326 – 328 podnikla na jeho podnet púť do Palestíny, kde sa zaslúžila o výstavbu kostolov na posvätných miestach kresťanstva a objavila kríž, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus, ako aj klince, ktoré sa použili pri jeho ukrižovaní. Tieto relikvie priniesla do Ríma, kde ich uložila v súkromnej kaplnke svojho paláca, ktorá sa zložitými prestavbami postupne zmenila na dnešnú Baziliku Svätého kríža v Jeruzaleme, jeden zo siedmich pútnických kostolov Večného mesta.
Helena zomrela okolo roku 330 a jej pozostatky uložili v mauzóleu na Via Labicana. Do dejín vošla aj ako matka cisára, ktorý legalizoval kresťanstvo a zmenil civilizačné smerovanie Rímskej ríše. Jej pamiatka sa pripomína i v ďalších kresťanských denomináciách, aj keď v iných dňoch.
Na Slovensku je jej zasvätených 10 rímskokatolíckych kostolov, ten najstarší stojí v Podhoranoch-Mecheniciach na sever od Nitry a pochádza z 12. storočia.
