Svätá Klára z Assisi patrí medzi najznámejšie svätice Katolíckej cirkvi. Jej meno pochádza z latinčiny a znamená jasná či svetlá. Narodila sa 16. júla 1194 do šľachtickej rodiny Offreducciovcov v Assisi, kde žila pohodlným a luxusným životom. Napriek tomu cítila vnútornú nespokojnosť a túžbu po duchovnom naplnení, ktorá ju nakoniec viedla k zasväteniu života Bohu.
Klára vyrastala v nábožnej rodine, kde matka Ortolana ju učila o Ježišovi a dôležitosti modlitby, zatiaľ čo otec Favarone zabezpečoval rodinu po hmotnej stránke. V detstve bola svedkom, ako bohatý obchodník Pietro Bernardone verejne vydedil syna Františka a ten sa v úplnej chudobe oddal Božej službe. Tento Františkov radikálny čin veľkodušnosti a oddanosti chudobe ju hlboko ovplyvnil.
Keď mala Klára 17 rokov, stretla sa osobne s Františkom a jeho nasledovníkmi. Ich misia a životný štýl ju inšpirovali natoľko, že sa rozhodla opustiť svoj pohodlný život a nasledovať ich príklad. Na Kvetnú nedeľu v roku 1212 utiekla z domu do lesa, kde František a jeho spoločníci prebývali v kostolíku Porciunkula. Tu zložila sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti a František jej na znak oddanosti odstrihol dlhé vlasy.
Po čase strávenom v kláštore benediktínok, kde sa k nej pripojila aj mladšia sestra Agnesa, Klára založila ženskú rehoľu. Biskup z Assisi pridelil sestrám malý kláštor s Kostolom svätého Damiána. V roku 1215 František vymenoval Kláru za predstavenú nového rádu, ktorý sa po jej smrti stal známym ako klarisky. Spolu s Klárou do kláštora vstúpili ďalšie ženy z rôznych spoločenských vrstiev vrátane jej matky a niektorých bohatých žien z Assisi a Florencie, ale aj viaceré princezné opustili kráľovské dvory, napríklad svätá Anežka Česká, blahoslavená Izabela Francúzska i blahoslavená Salome Poľská.
Klarisky sa zaviazali k životu v prísnej chudobe, pokání, mlčanlivosti a v intenzívnej modlitbe. Ich život bol tvrdý, ale plný duchovnej hĺbky. Klára, aj keď bola od roku 1224 postihnutá chorobou a musela väčšinu času ležať, zostala neochvejná vo svojej viere a oddanosti.
Jeden z najznámejších príbehov o Kláre hovorí o jej odvahe počas invázie Saracénov v roku 1240, keď chorľavá vzala monštranciu s Najsvätejšou sviatosťou a ukázala ju útočníkom, ktorí s veľkým údivom ustúpili.
Klára zomrela 11. augusta 1253 a bola pochovaná v malom Kostole svätého Juraja. Na jeho mieste neskôr postavili baziliku zasvätenú jej pamiatke. Už za života i po smrti sa na jej príhovor udiali mnohé zázraky, čo viedlo k rýchlej kanonizácii: pápež Alexander IV. ju svätorečil v roku 1255, teda len dva roky po smrti.
Svätá Klára je často zobrazovaná s monštranciou alebo pochodňou. V roku 1958 ju pápež Pius XII. vyhlásil za patrónku televízie na základe tradovaného zázraku, keď pre pripútanosť na lôžko sa nemohla zúčastniť na svätej omši, no sledovala ju na stene svojej izby. Okrem toho je patrónkou práčok, vyšívačiek, sklárov, zlatníkov, nevidiacich, telegrafistov, telefonistov a ochrankyňou pred horúčkou a očnými chorobami.
Po celom svete existuje množstvo kláštorov klarisiek, ktoré pokračujú v jej dedičstve modlitby a chudoby. Na Slovensku pôsobia sestry klarisky kapucínky v Kontemplatívnom kláštore Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v Kopernici pri Kremnici.
