Svätá Lýdia, známa ako prvá konvertitka apoštola Pavla na kresťanstvo v Európe, zohrala významnú úlohu v šírení kresťanstva v 1. storočí. V kalendári Rímskokatolíckej cirkvi má svoje miesto 3. augusta. Jej príbeh je zaznamenaný v Skutkoch apoštolov 16,11-15 a 16,40, kde sa opisuje jej konverzia a pohostinnosť voči apoštolovi Pavlovi a jeho spoločníkom.
Lýdia sa narodila v 1. storočí v maloázijskom meste Tyatira (dnes Akhisar v Turecku). Pochádzala z rodiny, ktorá sa zaoberala obchodovaním s purpurovými látkami a farbivami. Táto obchodná činnosť bola veľmi prestížna, pretože purpurové farby používali cisári, vysokí vládni úradníci i pohanskí kňazmi.
V istom období sa Lýdia presťahovala do Filíp v Macedónsku (dnes v severnom Grécku). Presný dôvod jej presťahovania nie je známy, no mohlo to súvisieť s obchodnými príležitosťami, keďže Filipy boli dôležitou rímskou kolóniou na transbalkánskej obchodnej ceste Via Egnatia.
Lýdiin život sa zásadne zmenil, keď sa stretla s apoštolom Pavlom počas jeho druhej misijnej cesty okolo roku 50. Pavol a jeho spoločníci, vrátane evanjelistu Lukáša, prišli do Filíp po tom, čo Pavol mal videnie macedónskeho muža, ktorý ho prosil o pomoc.
Pavol zvyčajne kázal v miestnych synagógach, ale vo Filipách zrejme nebol dostatok židovských mužov na konanie sobotných bohoslužieb. Preto sa vybral k rieke Gangites (dnes Angitis), kde natrafil na skupinu žien modliacich sa pri vode. Medzi nimi bola aj Lýdia. Pavol im začal kázať o Kristovi a jeho spáse, pričom Lýdia počúvala veľmi pozorne a jeho slová si vzala k srdcu.
Lýdia a jej rodina boli pokrstení priamo v rieke, kde sa modlili. Týmto krstom sa stala prvou pokrstenou osobou v Európe. Tento moment zároveň znamenal zrod kresťanskej komunity vo Filipách.
Po svojom krste Lýdia pozvala Pavla so spoločníkmi do svojho domu, ktorý sa následne stal centrom pre šírenie evanjelia a prvým kresťanským kostolom v Európe. Keď Pavla a Sílasa uväznili, Lýdia a jej spoločenstvo sa určite modlili za ich prepustenie. Po prepustení Pavol opäť navštívil Lýdiin dom a posilnil miestnu kresťanskú komunitu.
Pavol vo svojom Liste Filipanom spomína miestne spoločenstvo s veľkou láskou a jeho členov nazýva „moji milovaní a vytúžení bratia, moja radosť a koruna“ (4,1). Lýdiina viera a pohostinnosť položili základy pre rozvoj kresťanstva v Európe.
Lýdia zomrela pravdepodobne koncom 1. storočia vo Filipách a jej pamiatka sa slávi 3. augusta. Jej príbeh môže inšpiráciou pre ženy, ktoré sa dnes hlásia o svoje miesto a slovo v Cirkvi.
