Meno svätca, ktorého si gréckokatolíci pripomínajú 31. júla, má grécky pôvod a znamená „seriózny“. Svätý Eudokim je jedným z mála byzantských svätcov laikov. Jeho život a skutky sú príkladom oddanosti Bohu a službe blížnym.
Eudokim sa narodil v roku 807 v Kapadócii za vlády cisára Teofila (829 – 842) rodičom Bazilovi a Eudokii. Pochádzal zo vznešenej patricijskej rodiny, ktorú osobne poznal aj cisár. Už od detstva bol vychovávaný v úprimnej viere a svätých cnostiach, ktoré mu do duše zasiali rodičia.
Eudokim zasvätil život Bohu a rád slúžil blížnym. Dal sľub, že zostane slobodný a cudný. Vyhýbal sa rozhovorom so ženami a nepozeral sa na ne, výnimkou bola iba jeho matka, ktorú si veľmi vážil. Vďaka svojej cnosti a talentu si získal aj úctu cisára, ktorý ho vymenoval za prefekta tábora kapadóckej pevnosti Charsianon.
Vo svojej pozícii Eudokim poctivo plnil povinnosti božieho služobníka. Spravoval ľud spravodlivo a láskavo. Staral sa o cirkev, pomáhal biednym, sirotám a vdovám a bol obhajcom obyčajných ľudí. Jeho osobné kresťanské činy zostávali skryté pred očami sveta a poznal ich iba Boh.
Eudokim žil bezúhonným životom a Pán si ho povolal k sebe vo veku 33 rokov v roku 840. Na smrteľnej posteli vydal posledné pokyny, aby ho pochovali v šatách, v ktorých zomrel. Požiadal, aby jeho smrť – rovnako ako jeho tajné skutky počas života – nebola viditeľná pre ostatných. Keď ho pochovali, pri jeho hrobe sa začali diať zázraky. Mnohí chorí sa uzdravili a správa o týchto zázračných uzdraveniach sa rýchlo rozšírila.
Osemnásť mesiacov po tom, čo zomrel, prišla jeho matka z Konštantínopolu a dala pokyn, aby otvorili hrob. Všetci hľadeli na tvár svätca, žiarivú, akoby živú, celkom nedotknutú rozkladom. Z tela vychádzala príjemná vôňa. Matka sa snažila vziať relikvie do Konštantínopolu, ale domáci ľud sa nechcel vzdať svojho svätého. Až neskôr hieromonach Jozef, ktorý žil a slúžil pri hrobe svätca, previezol relikvie do Konštantínopolu, kde mu bol zasvätený chrám.
Svätý Eudokim je považovaný za jedného z osobitných ochrancov rodinného krbu. Najstaršie záznamy o jeho živote pochádzajú z gréckeho synaxára a cisárskeho menológiona. Neskoršie správy o ňom napísali Simeon Metafrast a Konštantín Akropolita.
Eudokimov príbeh zostáva inšpiráciou pre všetkých veriacich, ktorí hľadajú cestu k Bohu cez skromnú službu a oddanosť cnostiam.
