Prvý májový deň sa v Gréckokatolíckej cirkvi spája sa svätým prorokom Jeremiášom, jedným zo štyroch veľkých prorokov Starého zákona. Jeho životný príbeh otvára časové okno do búrlivého obdobia, keď Judsko zápasilo s modlárstvom, sociálnou nespravodlivosťou a hrozbou Babylonskej ríše.
Jeremiáš pochádzal z kňazského rodu z mesta Anatot neďaleko Jeruzalema. Keď mal asi pätnásť rokov, povolal ho Pán slovami, ktoré dodnes rezonujú v každom rozlišovaní povolania: „Neboj sa, veď ja som s tebou… vložil som svoje slová do tvojich úst!“ (Jer 1,8-9)
Prorok pôsobil viac než päťdesiat rokov (626 – asi 580 pred Kr.) po boku piatich judských kráľov. Horlivo odhaľoval faloš božstiev i nespravodlivosť mocných. Symbolické gestá používal ako megafón nepopulárnej pravdy: raz si dal na krk drevené jarmo, aby ukázal, že Jeruzalem padne pod jarmo Babylonu; inokedy rozbil hlinenú nádobu na nádvorí chrámu, čo malo predznačiť blížiacu sa skazu.
Nazývali ho plačúcim prorokom, a to nielen pre Knihu nárekov, ktorú napísal po zničení Jeruzalema (587 pred Kr.), ale aj preto, že jeho slová tiekli spolu so slzami. Keď videl, ako ľud odmieta obrátenie, bolo mu ťažko pri srdci.
Za svoje rázne posolstvo platil krutú daň. Chrámový dozorca Pašchúr ho dal zbičovať a zavrieť do klady, neskôr ho starší zhodili do cisterny plnej bahna, odkiaľ ho zachránil odvážny Etiópčan Ebed-Melech. Kráľ Sedekiáš ho držal v žalári až do príchodu Babylončanov, ktorí paradoxne proroka pustili na slobodu a dovolili mu zostať pri ruinách chrámu.
Po zavraždení babylonského miestodržiteľa Godoliáša sa zvyšok judského ľudu vyľakal a utiekol do Egypta. Jeremiáša vzali so sebou proti jeho vôli. Podľa tradície tam pokračoval v proroctvách a napomínaní ľudu, ako aj vyprosoval Egypťanom ochranu pred krokodílmi. Keď ohlásil, že Babylon si podmaní i Egypt, rozzúrení krajania ho ukameňovali v Tafnese (dnešný Tell Dafana).
Jeremiáš nie je len prorokom súdu. Práve od neho znie nádherný prísľub: „Uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu! Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca.“ (Jer 31,31-33). Cirkev od prvých storočí čítala tieto slová ako predpoveď Eucharistie a Kristovej spásonosnej krvi. Evanjelium podľa Matúša dokonca spája Jeremiáša s tridsiatimi striebornými Judášovej zrady (porov. Mt 27,9-10).
Veriaci sa na svätého proroka Jeremiáša obracajú aj touto modlitbou:
Bože našich otcov,
Ty si vložil do úst mladíka Jeremiáša ohnivé slová pravdy.
Daj, nech aj my v dnešnom svete
hlásame Tvoju spravodlivosť,
plačeme nad hriechom a horíme nádejou Novej zmluvy.
Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
