Svätý Vincent Pallotti, ktorý má v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi miesto 22. januára, bol taliansky kňaz, teológ a zakladateľ Spoločnosti katolíckeho apoštolátu – pallotínov.
Narodil sa 21. apríla 1795 v Ríme v rodine, ktorá pochádzala zo šľachtických rodov Pallotti z Norcie a De Rossi z Ríma. V osvietenskom období po Francúzskej revolúcii navštevoval cirkevné školy svätého Pantaleona a neskôr jezuitské Rímske kolégium, kde vynikal svojou inteligenciou a usilovnosťou. Ako šestnásťročný sa rozhodol zasvätiť Bohu a 16. mája 1818 bol v Lateránskej bazilike vysvätený za kňaza. V rovnakom roku získal doktorát z filozofie a teológie na Univerzite La Sapienza, na ktorej potom 10 rokov pôsobil ako asistent profesora.
Od konca 20. rokov, keď opustil akademickú kariéru, sa plne venoval pastorácii. V rokoch 1827 – 1840 účinkoval ako duchovný v rímskom seminári. Zrejme rozhodujúce pre jeho ďalší život boli roky duchovného sprevádzania študentov strávené v Pápežskom Urbanovom kolégiu „De Propaganda Fide“ od roku 1833. Kolégium, ktoré vzniklo v nadväznosti na Posvätnú kongregáciu pre šírenie viery (Sacra Congregatio de Propaganda Fide; dnes Dikastérium pre evanjelizáciu), založenú v rámci protireformácie v roku 1622 pápežom Gregorom XV. (1621 – 1623), a pripravovalo kňazov na misie, v ňom zintenzívnilo myšlienky na misie všetkých pokrstených, nielen kňazov.
Život muža hlbokej spirituality a intenzívnej úcty k Najsvätejšej Trojici a Panne Márii, ktorý chodil ulicami rodného mesta s otvorenými očami i srdcom a vnímal hlad, nevzdelanosť a nezamestnanosť, bol však zároveň poznačený hlbokou starostlivosťou o chudobných, chorých a marginalizovaných.
S pomocou sponzorov potom zakladal v hlavnom meste remeselnícke školy pre ševcov, krajčírov, kočiarov, stolárov a záhradníkov a tak podporou odborného vzdelávania umožnil ich žiakom zlepšiť si životné podmienky. Okrem toho organizoval večerné kurzy pre roľníkov a nekvalifikovaných robotníkov. Na druhej strane počas cholery v roku 1837 pomáhal aj so spolubratmi chorým a zomierajúcim, často s nasadením života.
Vincent Pallotti si takto vyslúžil povesť „druhého svätého Filipa Neriho“ vďaka schopnosti osloviť ľudí všetkých spoločenských vrstiev. Dokonca sa raz prezliekol za starú ženu, aby si vypočul spoveď muža, ktorý sa vyhrážal, že zabije každého kňaza, ktorý by k nemu prišiel.
Pri svätej omši v Oktáve Zjavenia Pána 9. januára 1835 dostal Vincent Pallotti rozhodujúci impulz založiť apoštolské dielo s cieľom získať neveriacich i neveriacich pre Boha, oživiť vieru a lásku medzi katolíkmi a konať skutky lásky. Do niekoľkých mesiacov vznikla Spoločnosť katolíckeho apoštolátu (Societas Apostolatus Catholici – SAC), ktorej poslaním bolo zapojiť všetkých veriacich do misijných aktivít Cirkvi. Vyjadril to slovami: „Katolícky apoštolát, teda univerzálny apoštolát, ktorý je spoločný všetkým ľuďom, spočíva v konaní všetkého, čo človek musí a môže urobiť pre veľkú slávu Božiu, svoju vlastnú spásu a spásu blížnych.“
Už 11. júla 1835 získalo toto dielo oficiálne schválenie pápeža Gregora XVI. (1831 – 1846). Spoločnosť, ktorá sa koncom toho roka usadila pri dovtedy zanedbanom rímskom Kostole Spirito Santo dei Napoletani, ktorého rektorom sa horlivý kazateľ Pallotti stal, bola zasvätená Panne Márii Kráľovnej apoštolov a jej členovia sa venovali duchovnej obnove, charitatívnym aktivitám a misijnému poslaniu.
Hoci v polovici roka 1838 bola spoločnosť z iniciatívy Posvätnej kongregácie pre šírenie viery rozpustená pre obavy, že duplikuje jej činnosť, Vincent Pallotti úspešne apeloval na pápeža Gregora XVI., aby toto rozhodnutie zvrátil.
Pápeži i jeho súčasníci považovali tohto šíriteľa evanjelia a bezmedzného dobrodinca odkázaných už počas života za svätca. Svoju povesť osvedčil aj počas Oktávy Zjavenia Pána v roku 1850 a daroval svoj kabát chudobnému, ktorý sa triasol od zimy. Keď potom bez kabáta sedel v spovednici, prechladol, dostal zápal pľúc, na ktorý zomrel 22. januára 1850 vo veku 54 rokov. Pochovali ho v niekdajšom pavlínskom Kostole San Salvatore in Onda v Ríme, ktorý Gregor XVI. v roku 1844 zveril pallotínom. Tu je jeho telo uložené v sarkofágu pod hlavným oltárom a takto vystavené k verejnej úcte. Keď ho v rokoch 1906 a 1950 exhumovali, zistilo sa, že zostalo neporušené, čo Cirkev považuje za znak svätosti.
Vincenta Palottiho blahorečil pápež Pius XII. 22. januára 1950. Svätorečil ho pápež Ján XXIII. 20. januára 1963. Zároveň ho vyhlásil za patróna Pápežskej misijnej únie duchovenstva i za patróna Druhého vatikánskeho koncilu na znak toho, že tento koncil sa opäť ujíma rozšírenia apoštolskej úlohy pre každého katolíckeho kresťana, ako ju vnímal svätý Vincent Pallotti.
Svätý Vincent Pallotti sa považuje za predchodcu moderných foriem Katolíckej akcie. Jeho motto „Caritas Christi urget nos“ (Kristova láska nás ženie; 2 Kor 5,14) je heslom pallotínov, ktorí dnes pôsobia na celom svete, pokračujúc v misii svojho zakladateľa prostredníctvom pastorácie, vzdelávania a misijných aktivít.
Pallotti sa aktívne snažil o jednotu kresťanov a jeho prístup k liturgii a sláveniu Epifánie, takej významnej pre jeho misijné dielo, inšpiroval katolíkov aj veriacich iných obradov.
Na Slovensku pallotíni pôsobili už pred druhou svetovou vojnou, avšak ich činnosť bola násilne prerušená Barbarskou nocou 1950. Po roku 1992 svoje pôsobenie obnovili a na pozvanie spišského biskupa Mons. Františka Tondru založili komunity v Smižanoch, Predajnej a Hronskom Beňadiku. V Spišskej Novej Vsi vybudovali diecéznu Svätyňu Božieho milosrdenstva.
V Bratislave-Karlovej Vsi pallotíni otvorili misijný dom, ktorý slúži na misijnú animáciu, a spravujú Farnosť narodenia Panny Márie na Dlhých dieloch.
