Nemám rád staré porekadlo o šatách, ktoré robia človeka. Je povrchné, „na prvú“, arogantné a lenivé. Aj keď – priznajme si – niečo na ňom bude. Kto by uveril rozgajdanému vandrákovi? Osvojíte si niečo pekné od človeka, ktorý smrdí na dva metre a má diery na topánkach?
Na oblečenie veľmi nedbám. Mám svoje čierne tričká a koženú bundu. Z času na čas ma však okolnosti prinútia obliecť si sako a učesať sa. Ľudia – úradníci zvlášť – sú zrazu zhovievavejší. Áno, áno, vyzerá to, že máte veci v poriadku.
Raz dávno, asi pred dvesto rokmi, som moderoval jednu televíznu reláciu. Navliekli ma do obleku, no keďže nie som konfekčný typ, pôsobil som neokrôchane. Nohavice sa mi zviezli pod pupok, sako som mal krátke, vyzeral som komicky. Vtedy niekto na moju adresu poznamenal, že nech si dám čokoľvek, vždy vyzerám ako v teplákoch. Neurazil som sa. Bola to pravda.
Mám však rád mníchov, ktorí chodia v habitoch – františkánov, kapucínov, dominikánov. Jeden kamarát vstúpil k rehoľníkom a už od začiatku mal vydratý habit. Spýtal som sa ho, odkiaľ ho má, že je už taký zničený. Povedal, že ho našiel v kláštore zavesený, nikto ho nechcel, nikomu nepatril. Keďže bol odhodlaný žiť radikálnu chudobu, vzal si ho a tešil sa, že vyzerá ako najbiednejší z posledných.
Takáto „bláznivá“ chudoba je príťažlivá. Je v nej sloboda.
Dokonca aj o svätom Pátrovi Piovi koluje legenda, že ku kapucínom ho najprv pritiahol habit – že sa mu zdalo zaujímavé obliekať sa v tomto štýle. Habit bol teda prvý, do svätosti dorástol.
Na druhej strane som počul kritiku na adresu mladých klerikov, že túžia po vyšívaných rúchach a čipkách, aké bývali zvykom pred Druhým vatikánskym koncilom, a že forma tu prevyšuje obsah.
Každopádne, rôzne situácie si vyžadujú rôzne prístupy. Veď aj štýl jazyka človek prispôsobuje inak intelektuálom na prednáške a inak jednoduchým ľuďom, ktorým chce niečo povedať.
Prečo tento úvod? Pápež Lev XIV. bol totiž časopisom Vogue zaradený medzi 55 najlepšie oblečených osobností roku 2025. Ide o každoročný rebríček jedného z najprestížnejších módnych magazínov na svete, ktorý hodnotí verejné osobnosti z oblasti kultúry, športu, politiky a spoločenského života.
Magazín vyzdvihol pápežov návrat k tradičným, precízne spracovaným liturgickým odevom a poukázal na jeho prvé verejné vystúpenie po zvolení 8. mája 2025 na balkóne Baziliky svätého Petra. Pápež mal oblečenú červenú saténovú mozzettu, vínovú štólu so zlatou výšivkou a pektorálny kríž zavesený na zlatej hodvábnej šnúre.
Podľa Vogue sa Lev XIV. v tomto smere odklonil od jednoduchšieho štýlu svojho predchodcu pápeža Františka a nadviazal na tradíciu pápežských liturgických rúch, ktoré majú bohatú symboliku a dlhú historickú kontinuitu.
V pápežovom prípade porekadlo „Šaty robia človeka“ platí len navonok. Ak by to bola pravda, každý človek v jeho odeve by bol pápežom.
Lenže pápež je pápežom aj v obyčajných nohaviciach, dokonca aj v pyžame a, samozrejme, aj v bielom odeve, aký nosil pápež František.
Pápežský odev na pápežovi nie je len odevom – stáva sa rúchom. Pozor však: pápežský odev na obyčajnom človeku je iba kostýmom.
A to je ten hlavný rozdiel.
