Rímskokatolícka cirkev si 22. mája pripomína svätú Ritu z Cascie, augustiniánsku rehoľníčku, ktorá bola najprv týranou manželkou, potom utrápenou matkou a napokon sväticou, ku ktorej sa s dôverou obracajú ľudia v najťažších životných situáciách. Patrónka nemožných prípadov, manželstiev v kríze, vdov, chorých, zranených, opustených aj rodičov túžiacich po dieťati – to všetko vystihuje ženu, ktorá celý svoj život premenila na modlitbu, utrpenie na milosť a bolesť na príhovor.
Margherita Lotti sa narodila v roku 1381 v Roccaporene pri umbrijskej Cascii. Jej meno znamená perla a ľudia jej od detstva hovorili jednoducho Rita. Mala túžbu stať sa rehoľníčkou, no v dvanástich rokoch ju rodičia vydali za Paola Manciniho, bohatého, no násilníckeho muža, známeho svojou výbušnosťou a účinkovaním v miestnych vendetách.
Osemnásť rokov prežila Rita v manželstve poznačenom bitkami, neverou a strachom, no nikdy neprestala dúfať v obrátenie svojho manžela. Jej tichá modlitba, láskavosť a postoj odpustenia postupne obmäkčili srdce jej Paola. Zanechal krvavé spory a začal sa meniť, no v procese obrátenia ho zavraždili protivníci z rodu Chiqui.
Rita verejne odpustila vrahom svojho manžela, avšak čelila ešte väčšej hrozbe: jej dvaja synovia túžili po pomste. V obave, že by sa mohli dopustiť vraždy, prosila Boha, aby ich radšej povolal z tohto sveta, než by mali stratiť večný život. O krátky čas obaja zomreli na dyzentériu.
Rita tak stratila všetkých, ktorých milovala. Neustále v nej však žila rovnaká túžba ako v detstve: stať sa rehoľníčkou. Požiadala preto o vstup do augustiniánskeho Kláštora svätej Márie Magdalény v Cascie. Bola však odmietnutá: bola vdova, matka a niesla škvrnu rodinného konfliktu. No vo vytrvalosti nepoľavila. Kláštor jej dal jedinú podmienku: musí zmieriť znepriatelené rodiny: tú, z ktorej pochádzala, a tú, ktorá zabila jej manžela.
S prosbami o orodovanie troch svojich patrónov svätého Jána Krstiteľa, svätého Augustínaa svätého Mikuláša z Tolentina sa pustila do neľahkého úsilia. Pomohla aj epidémia moru, ktorá zasiahla región a priniesla zmenu sŕdc. Rodiny sa zmierili a Rita ako 36-ročná konečne vstúpila do kláštora.
V kláštore žila podľa prísnej augustiniánskej reguly. Stala sa známou svojou pokorou, službou a modlitbou. V neskoršom veku počas rozjímania pred krížom sa jej na čele objavila hlboká rana, stigma tŕňovej koruny Krista, ktorú nosila až do smrti. Táto rana krvácala a vydávala svetlo. Dodnes je súčasťou jej zachovalého tela.
Pred smrťou, keď už ležala pripútaná na lôžko, poprosila príbuznú, aby jej priniesla jednu ružu z jej záhrady v Roccaporene. Bola zima, no v záhrade rozkvitla jediná ruža, zázrak, ktorý sa stal symbolom svätej Rity. Aj preto sa na jej sviatok v kostoloch požehnávajú ruže a ona sa často znázorňuje s nimi v náručí.
Rita zomrela 22. mája 1457 (podľa iných zdrojov 1447) na tuberkulózu. Jej neporušené telo vystavili v kláštore v Cascii, ktorý je stále pútnickým miestom tisícov veriacich. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Urban VIII. v roku 1627 a za svätú pápež Lev XIII. 24. mája 1900.
Jej kanonizácii predchádzali tri zázraky: neporušenosť tela, uzdravenie dievčaťa zo slepoty a zázračné vyliečenie ťažko chorého muža, ktorému sa Rita zjavila na smrteľnej posteli.
Meno svätej Rity nesú chrámy, kaplnky, školy i rehole po celom svete. Na Slovensku sa nachádza jediný kostol zasvätený svätej Rite, ktorý je súčasťou Kláštora svätého Augustína v Košiciach a ktorý mal 1. júna navštíviť kardinál Robert Francis Prevost OSA, čo však prekazila zmena jeho mena na Lev XIV.
Od 27. apríla 2018 sa v tomto chráme nachádzajú aj relikvie svätej Rity, uložené v striebornom relikviári v tvare ruže. Na ich slávnostnom prinesení sa zúčastnila delegácia z jej rodiska vrátane miestneho biskupa a starostu. Kostol posvätil pomocný košický biskup Mons. Marek Forgáč 8. mája 2018, autorom architektonického návrhu je Ing. Ján Zajac.
V Zlatých Klasoch na Žitnom ostrove sa od roku 1994 každoročne koná púť k svätej Rite, pri ktorej sa tradične požehnávajú ruže.
Svätá Rita nás učí, že nič nie je také stratené, ak to odovzdáme Bohu. Odpustila vrahom, modlila sa za synov, zmierila nepriateľov, trpela v tichu a zomrela s ranou Kristovej lásky na čele. V jej živote sa spojilo to, čo na prvý pohľad vyzeralo ako nezlučiteľné.
