9. marca si Gréckokatolícka cirkev pripomína pamiatku štyridsiatich svätých mučeníkov, rímskych vojakov z legendárnej XII. bleskovej légie (Legio XII Fulminata) slúžiaci v Sebastey (dnes Sivas v Turecku).
Boli to kresťania, ktorí napriek nebezpečenstvu odmietli obetovať pohanským bohom podľa rozkazu cisára Licínia (308 – 324). Licínius, istý čas spoluvládca cisára Konštantína Veľkého (306 – 336), sa totiž snažil vo svojej časti impéria potlačiť kresťanstvo, keďže sa obával, že kresťanskí vojaci by mohli spochybniť jeho autoritu.
Keď títo štyridsiati vojaci odmietli zaprieť Krista, vojenský veliteľ Agricola ich dal uväzniť. Ani hrozby, ani lichôtky ich neprimali, aby odpadli od viery. Podľa tradície v noci v žalári počuli hlas: „Kto vytrvá do konca, bude spasený.“ (Mt 10,22)
Rozsudok bol nemilosrdný: vojakov vyzliekli a postavili doprostred zamrznutého jazera, kde ich nechali vystavených krutému mrazu. Aby ich zlákali k odpadnutiu, na brehu jazera pripravili teplé kúpele – symbol pokušenia a ľudských slabostí.
Jedného z vojakov, ktorý nevydržal chlad, zlomila túžba po teple. Opustil svojich druhov a utekal do kúpeľov, no len čo prekročil ich prah, padol mŕtvy. V tej chvíli strážca Aglaius, ktorý bol pohanom, uvidel nad hlavami zvyšných tridsiatich deviatich vojakov žiarivé koruny. Dojatý ich vierou vyzliekol si plášť a pridal sa k nim so slovami: „Aj ja som kresťan.“
Nad jazero tak vystúpilo štyridsať žiarivých korún – znak víťazstva a vernosti Bohu.
Ráno našli mučeníkov ešte nažive, no zomierajúcich. Velitelia im polámali nohy, aby ich utrpenie urýchlili. Najmladší z nich Meliton ešte dýchal, a tak ho nechali ležať vedľa jeho mŕtvych spolubojovníkov. Jeho matka, plná viery a odvahy, ho zdvihla na plecia a niesla za vozom, na ktorom odvážali telá ostatných mučeníkov. Po jeho poslednom výdychu ho položila medzi nich, aby spolu s nimi vstúpil do slávy.
Ich telá hodili do vody, aby kresťania nemohli uctievať ich relikvie. No biskup Peter zo Sebastey (asi 349 – 391) mal videnie, v ktorom mu mučeníci prikázali, aby ich pozostatky tajne vyzdvihol a dôstojne pochoval.
Úcta k štyridsiatim mučeníkom sa rýchlo rozšírila na Východe aj na Západe. V Sebastei a v kapadóckej Cézarei postavili chrámy zasvätené ich pamiatke. V Ríme im zasvätili oratórium pri Chráme Santa Maria Antiqua, kde sa dodnes zachovali fresky zobrazujúce ich mučeníctvo.
Svätí Bazil Veľký, Gregor Nysský a Efrém Sýrsky im venovali oslavné homílie, ktoré zdôrazňovali ich vieru a duchovnú silu. Tradícia spája ich sviatok aj s pečením štyridsiatich „škovránkov“ – koláčikov v tvare vtákov, ktoré podľa ľudovej viery oslavujú príchod jari a zároveň pripomínajú koruny mučeníkov.
Mená štyridsiatich mučeníkov, ktoré si Cirkev s úctou zachovala, sú: Kyrion, Kandidus, Domnus, Hésišius, Herakleios, Smaragdus, Eunocius, Valens, Vivianos, Klaudios, Priscus, Theodulos, Eutychius, Ján, Xantios, Helianos, Sisinios, Aglaius, Aetios, Flavios, Akakios, Ecdicios, Lysimachos, Alexandros, Eliáš, Gorgónios, Theofilos, Dometianos, Gaius, Leontios, Athanasios, Kyrillos, Sacerdon, Nikolaos, Valerios, Philoctimon, Severianos, Chudion, Aglaius a Meliton.
Nech ich odvaha a vytrvalosť inšpiruje aj nás, aby sme zostali pevní vo viere bez ohľadu na skúšky, ktorým čelíme.
Štyridsiati svätí mučeníci zo Sebastey, orodujte za nás!
