Skutočnosť, že priestory pod Bazilikou svätého Petra sú miestom posledného odpočinku výlučne pápežov, je pomerne mladá tradícia, ktorá sa začala až pochovaním Pia X. v roku 1914. V nedávnom príspevku sme priniesli informáciu, že súčasný pápež túto tradíciu zrejme dodržať neplánuje.
Z 264 zosnulých pápežov tam odpočíva len 165 hláv Katolíckej cirkvi. No okrem nich sa vo vatikánskej bazilike nachádzajú aj štyri hroby významných kresťanských žien. Šarlota Cyperská (1444 – 1487) a Kristína Švédska (1626 – 1689) boli pod bazilikou pochované storočia prv než Pius X. začal spomínanú tradíciu.
A v bazilike sa nachádzajú hroby Márie Klementíny Stuartovej (1702 – 1735) a Matildy z Canossy (1046 – 1115). Tieto štyri ženy neboli kanonizované, no reprezentujú významné šľachtické rody. Dôvod, pre ktorý sa miestom ich posledného odpočinku stala Bazilika svätého Petra, je ukrytý v histórii.
„Matilda z Canossy bola veľkou ochrankyňou Katolíckej cirkvi v stredoveku,“ hovorí Pietro Zander, vedúci oddelenia nekropolí a umeleckého dedičstva Dielne svätého Petra vo Vatikáne. S jej menom sa spája „cesta do Canossy“.
V spore o investitúru, teda o právo menovať biskupov, sa chcel cisár Henrich IV. presadiť proti pápežovi Gregorovi VII. – a bol exkomunikovaný, čo ho mohlo stáť všetku moc. Jediné východisko, ktoré videl, bolo ísť do zámku markgrófky Matildy, kde bol Gregor práve hosťom.
Kľúčový výjav z roku 1077 je zachytený na Matildinom náhrobnom reliéfe v pravej lodi Baziliky svätého Petra: Henrich IV. kľačí pred pápežom v rúchu kajúcnika, sprava Matilda naťahuje ruku ku kráľovi. Aj na jej príhovor Gregor VII. zrušil exkomunikáciu nemeckého panovníka.
Matildina socha nad sarkofágom ju zobrazuje so žezlom, Petrovým kľúčom a pápežskou korunou. Po smrti v roku 1115 bola pochovaná v opátstve neďaleko Mantovy, no v roku 1634 pápež Urban VIII. preniesol relikvie obrankyne viery do pápežskej baziliky.
Len pár krokov od Matildinho náhrobného reliéfu nájdeme pamätník Kristíny Švédskej. Dcéra kráľa Gustáva Adolfa II. nastúpila na švédsky trón vo veku 18 rokov. O desať rokov neskôr abdikovala, stala sa katolíčkou a v roku 1655 ušla do Ríma, kde bola oslavovaná ako „trofej protireformácie“. Jej príbeh sa dostal aj na plátna kín, aj keď obohatený o viacero prvkov fantázie. Vo filme Kráľovná Kristína si v roku 1933 zahrala známa Greta Garbo.
V kryptách pod Bazilikou svätého Petra je pochovaná aj Šarlota Savojská, zosadená cyperská kráľovná. Z trónu ju vytlačil jej nevlastný intrigánsky brat a opustil ju manžel. Zbedačenej a poníženej sa jej ujali po sebe hneď traja pápeži a napokon bola poctená kráľovským pohrebom pod bazilikou.
Pomerne smutný príbeh má aj Mária Klementína, štvrtá žena pochovaná v Bazilike svätého Petra. Vnučka posledného poľského kráľa Jána III. Sobieskeho sa v Ríme vydala za exilového uchádzača o anglický trón Jacoba Francisa Edwarda Stuarta (1688 – 1766), potomka legendárnej katolíckej kráľovnej Márie Stuartovej.
Keď Mária Klementína zomrela vo veku iba 32 rokov, nariadil Klement XII. pohrebnú rozlúčku hodnú pápeža. Pomník poslednej anglickej katolíckej titulárnej kráľovnej nájdete v ľavej lodi Baziliky svätého Petra, priamo nad schodiskom do kupoly.
(kathpress)
