Liturgické texty dnešného dňa prekypujú pozitívnymi emóciami a nádejou. Svedčia o tom, aká dôležitá je láska v živote človeka. Je počiatkom, motívom, dôvodom, základom… všetkého, čo chce prežiť. Láska s veľkým „L“. ON.
Už to oslovenie v Prvom liste svätého Jána: „Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha, a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale on miloval nás…“
Evanjelium rozpráva príbeh Ježišových priateľov Marty, Márie a Lazára. Ježiš ich mal rád, rád s nimi trávil čas a navštevoval ich v Betánii. Keď Lazár zomrel, Ježiš tam nebol. Keď prišiel, Marta vo svojom smútku hovorí Ježišovi svoju predstavu, v ktorej cítiť výčitku: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá…“
Marta pozná Ježiša a vie, že má na jej rodinu slabosť. Spolieha sa na jeho lásku a dobrotu, čo jej dodáva odvahu. Uvažuje však v intenciách, že jej brat raz – na konci sveta pri vzkriesení – povstane k večnému životu. Ani jej nenapadne scenár, ktorý má v pláne Ježiš: „… tvoj brat vstane z mŕtvych…“ Ona to nechápe, no veď komu by v tej chvíli zišlo na um, že Lazár vyjde z hrobu hneď?
Ježiš uprostred trúchliaceho zhromaždenia pokračuje vo vzrušujúcom rozhovore s Martou: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“
Odpoveď Marty je plná dôvery – vyjavuje: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží syn, ktorý mal prísť na svet.“ Takto pred všetkými vyznáva, že Ježiša z Nazareta pokladá za Božiu odpoveď – za toho, ktorý mal prísť zachrániť svoj ľud, ktorého očakávali pokolenia, ktorý bude riešením na všetko a ktorý miluje človeka.
Ježiš to mŕtve, už rozkladajúce sa telo zázračne vzkriesi k novému životu. Lazár vyšiel z hrobu, jeho sestry mali späť ochrancu, oporu, milovanú osobu.
Myslel si niekedy na to, čo v tej chvíli zažívali prítomní?
Aj ja som už niekoľkokrát prosil Boha, aby urobil zázrak a vzkriesil človeka. Zatiaľ sa to nestalo, ešte ma nevyslyšal… L
Bol som však za svojho života svedkom veľkých vecí a často plačem vidiac, aký dobrý náš Boh je. Žasnem nad jeho milosrdenstvom voči nám ľuďom a som rád, že môžem byť svedkom týchto zázrakov.
Viera neznamená veriť, že všetko dobre dopadne, ale veriť, že akokoľvek to dopadne, bude to pre nás dobré.
Žalmista nás vyzýva: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán.“ Napadlo ti niekedy skúsiť a presvedčiť sa? Túžiš po vzkriesení?
Ako to zrealizovať? Porozmýšľaj…
