Komisia pre bioetiku Švajčiarskej biskupskej konferencie (KBSBK) ostro kritizovala prvé svetové použitie kontroverznej samovražednej kapsuly Sarco. Išlo o 64-ročnú ženu, ktorá za účelom samovraždy (eutanázie) pricestovala do Švajčiarska z USA. Žena krátko pred smrťou nahrala svoje želanie zomrieť na video, kde povedala, že si smrť priala už viac ako dva roky. Spúšťačom bola diagnostika vážneho ochorenia, spojeného so silnými bolesťami.
Po prvom použití kontroverznej samovražednej metódy 23. septembra bolo zatknutých niekoľko ľudí, ktorí sa do nej zapojili. Kapsula zabila ženu v lesnej chatrči v Merishausene v kantóne Schaffhausen.
„KBSBK chce ešte raz vysvetliť pozíciu Katolíckej cirkvi vo vzťahu k eutanázii vo všeobecnosti a konkrétne ku kapsule Sarco. V presnom protiklade k organizácii The Last Resort (švajčiarska organizácia asistovanej samovraždy) sa nesnaží o ‚liberalizáciu eutanázie‘ v mene nepochopených ľudských práv, ale skôr o autentickú solidaritu s tými najzraniteľnejšími v našej spoločnosti,“ uviedla KBSBK. Táto solidarita bola pôvodne základom rozvoja ľudských práv a nemala by sa deformovať.
„KBSBK zdôrazňuje nenahraditeľnú dôstojnosť každého človeka bez ohľadu na vek a zdravotný stav a vyzýva k spoločenskej praxi, ktorá sa viac zameriava na prevenciu samovrážd ako na nové spôsoby organizácie vlastnej smrti,“ pokračovalo vyhlásenie Komisie.
„Doktor Philip Nitschke, ktorý kapsulu vynašiel, potvrdil smrť ženy,“ napísal holandský denník Volkskrant, ktorého redaktor bol prítomný na mieste činu. Nitschke vysvetlil, že smrť dusíkom je pokojná, pretože človek ho necíti ako udusenie. „Ľudia stále dýchajú. Po tridsiatich sekundách sa začnú cítiť dezorientovaní. Ale nevnímajú, čo sa deje. Niektorí prežívajú ľahkú eufóriu. Potom stratia vedomie.“
Podľa Nitschkeho, ktorý postup sledoval z Nemecka, sa presne toto stalo, keď Američanka použila Sarco. „Odhadujem, že do dvoch minút stratila vedomie a do piatich minút zomrela. Videli sme náhle malé stiahnutie svalov, ale s najväčšou pravdepodobnosťou už vtedy nebola pri vedomí,“ povedal pre Volkskrant.
Používanie samovražednej kapsuly Sarco však začiatkom júla kantón Schaffhausen zakázal a hrozil trestnoprávnymi následkami, ktoré môžu predstavovať až päť rokov väzenia. Rozhodujúcu úlohu tu zohráva článok 115 švajčiarskeho trestného zákona, ktorý kriminalizuje „navádzanie a napomáhanie k samovražde zo sebeckých dôvodov“.
Asistovaná samovražda je vo Švajčiarsku legálna, pokiaľ sú ľudia kompetentní urobiť takéto rozhodnutie, vykonať akciu sami a ľudia, ktorí asistujú pri samovražde, sú vedení altruistickými motívmi, teda nesmú na tom zarábať. Pre túto legislatívu sa v krajine začína rozvíjať samovražedná turistika, keďže asistovaná samovražda je v iných krajinách nezákonná.
K téme eutanázie sa priebežne vyjadruje aj pápež František, ktoré opakuje naratív hodnoty ľudského života, s ktorým „sa nezahráva“. Pontifex viackrát odporučil lektúru dystopického sci-fi románu Pán sveta z roku 1907 od Roberta Hugha Bensona, kde autor načrtol scenár, ako sa veci nakoniec vyvinú, ak odstránime všetku odlišnosť i všetku bolesť, a eutanázia je jednou z tých vecí. Svätý Otec eutanáziu dokonca nazval „hriechom proti Bohu“.
Katechizmus Katolíckej cirkvi odmieta najprv priamu eutanáziu, ktorá znamená usmrtenie telesne alebo mentálne postihnutých, chorých alebo umierajúcich. Je morálne neprijateľná z akýchkoľvek dôvodov a pri použití akýchkoľvek prostriedkov. „Takisto aj konanie alebo zanedbanie, ktoré samo osebe alebo zámerne zapríčiňuje smrť s cieľom skončiť bolesť, je vraždou, ktorá je v závažnom rozpore s dôstojnosťou ľudskej osoby a s úctou k živému Bohu, jej Stvoriteľovi. Omyl v úsudku, do ktorého možno s dobrým úmyslom upadnúť, nemení povahu tohto vražedného činu, ktorý treba vždy odsúdiť a vylúčiť,“ uvádza Katechizmus v bode 2277.
V tejto súvislosti pripomeňme, že začiatkom júla Pápežská akadémia pre život vydala príručku, ktorou chce veriacim objasniť „náboženské a morálno-etické dôsledky“ súvisiace s eutanáziou, sprevádzaním zomieraním a inými kontroverznými otázkami týkajúcimi sa konca života. Vatikánsky vydavateľ opísal dokument na svojej webovej stránke ako „malý lexikón o konci života“, ktorý ponúka „sériu vysvetľujúcich a prehlbujúcich príspevkov“ s cieľom podporiť „jazyk, ktorý je zrozumiteľný aj pre nezasvätených“, o témach konca života.
(CNA, AFP)
