Počas duchovnej obnovy pred chrámovým sviatkom vo farnosti, v ktorej pôsobím, sme sa opäť povzbudili svedectvom svätého veľkomučeníka Demetra. Tento veľký svätec má tiež prívlastok myromvonný. Znamená to, že po jeho smrti z jeho tela začalo vytekať myro – vzácny olej sprevádzaný nádhernou vôňou. Podobný jav poznáme aj zo života svätého Šarbela, pri ktorom sa dodnes dejú mnohé zázraky.
Staré pramene hovoria, že keď svätého Demetra kopijami prepichli vo väzení, z jeho tela sa začala šíriť vôňa a prúdiť myro. Preto tento prívlastok. Demeter však nezačal „voňať“ až po smrti. Jeho duchovná vôňa – vôňa dobra, vernosti a spravodlivosti – bola prítomná už počas jeho života. A práve to je pozvanie aj pre nás.
V Božom slove počúvame Ježišove slová: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo.“ Keď je robotník šikovný a príde na pole súce na žatvu, pole „kľakne“ – vydá úrodu. Každý, kto ide okolo, vidí, že na tom poli pracovali robotníci, ktorí ho obrobili a zozbierali plody.
Je to priliehavý obraz aj nás kresťanov. Kdekoľvek nás Boh pošle, máme tam zanechať stopu. Máme byť ako apoštoli – hlásateľmi toho, že sa priblížilo Božie kráľovstvo.
Vôňa myra teda nebola iba zázrakom po Demetrovej smrti. Bola predovšetkým ovocím jeho života. Bol mužom spravodlivosti, odvahy a neochvejnej vernosti Kristovi. Ako solúnsky prokonzul – správca provincie s takmer cisárskou autoritou – mal moc, postavenie i vážnosť. Od takéhoto človeka sa očakávalo, že prispôsobí svoju provinciu obrazu Ríma. Demeter však vo svojom srdci niesol iný Rím – Božie kráľovstvo. A vernosť evanjeliu ho priviedla až k mučeníctvu.
Jeho čnosti sú pre nás pozvaním, aby sme „voňali“ myrom už za života. Nie páchli beznádejou, duchovnou lenivosťou či znechutením. Parfum tohto sveta je klamlivý a nestály, rýchlo vyprchá.
Skúsme dnes okolo seba šíriť pravú Kristovu vôňu – vôňu čností a Božej milosti.
