Svätý Viliam z Bourges (známy aj ako Viliam z Donjeonu), ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 10. januára, sa narodil okolo roku 1150 na zámku Arthel do rodiny grófov z Nevers.
Súkromné vzdelanie získal v Soissons pod dohľadom svojho uja Petra, ktorý tam bol archidiakonom a kanonikom. Neskôr študoval v Paríži. Zatúžil po pokoji a rozhodol sa odísť do kláštora pustovníkov v Grandmonte, založeným Štefanom z Muretu. Pre neutíchajú spory v komunite medzi mníchmi a laickými bratmi však prešiel okolo roku 1180 k cisterciánom. Stal sa priorom v Pontigny, potom opátom vo Fontaine-Saint-Jean a neskôr v Chaalis.
Keď v roku 1199 po smrti kardinála Henriho de Sully, arcibiskupa z Bourges, sa tamojší kanonici nevedeli dohodnúť na nástupcovi, požiadali parížskeho biskupa Eudesa (Odona) de Sully, biskupovho brata, aby on vymenoval kandidáta, ktorého by prijal aj francúzsky kráľ. Keď sa biskup Sully po modlitbách rozhodol riešiť situáciu losovaním, lós padol na opáta Viliama z Donjeonu.
Opátovi to nebolo po vôli, ale podriadil sa. Nový arcibiskup sa pre svoju láskavosť, zbožnosť a pokoru stal vo svojej starovekej diecéze veľmi obľúbený, no keď bolo treba, dokázal byť pevný. Podporoval napríklad pápeža Inocenta III. (1198 – 1216) proti francúzskemu kráľovi Filipovi II. Augustovi, ktorý v roku 1193 svoju zákonitú manželku Ingeborg Dánsku poslal do kláštora, oznámil, že manželstvo chce anulovať, a v roku 1196 sa oženil s Anežkou Meránskou.
V tom období sa v južnom Francúzsku šíril blud albigéncov, ktorí neuznávali ani svetskú, ani cirkevnú vrchnosť a hmotu i zmyslový svet pokladali za čosi zlé. Arcibiskup proti nim horlivo bojoval kázňami. Na žiadosť pápeža sa mal zúčastniť na križiackej výprave proti nim ako morálna autorita. Počas príprav na odchod ťažko ochorel a 10. januára 1209 zomrel. Pochovali ho vo svätyni za hlavným oltárom nádhernej Katedrály svätého Štefana v Bourges, ktorej výstavba prebiehala aj za jeho života.
Keď sa pri jeho hrobe diali zázraky, jeho nástupca Girard de Cros opakovane žiadal pápeža Inocenta III. o Viliamovu kanonizáciu. Až v roku 1217 nariadil nový pápež Honorius III. (1216 – 1227) vyšetrovanie Viliamovho života a zázrakov a napokon ho 17. mája 1218 vyhlásil za svätého.
Prílev pútnikov urobil z jeho pohrebiska až do konca stredoveku jedno z najvýznamnejších pútnických miest. V 16. storočí jeho pozostatky spálili a rozprášili protestanti počas náboženských vojen.
Svätý Viliam z Bourges je patrónom puškárov a Parížskej univerzity.
