Známa anekdota hovorí o kamarátoch baviacich sa na tému, čo by chceli počuť na vlastnom pohrebe. Prvý by chcel počuť chválu na to, aké diela po sebe zanechal. Druhý by rád uvítal, keby niekto zdôraznil, akú veľkú a súdržnú rodinu mal. A ten tretí odľahčene zahlási: „A ja by som chcel, aby na mojom pohrebe niekto vykríkol: ‚Pozrite, hýbe sa!‘“
Táto anekdota pripomína, prečo je Pascha – vzkriesenie nášho Pána Ježiša Krista – tou najväčšou udalosťou v dejinách.
Pretože je odpoveďou Boha na najväčšiu túžbu človeka: túžbu žiť v plnosti. Od nepamäti hľadáme riešenie, ako by sme si to mohli zabezpečiť sami. A skúšame to najmä dvoma spôsobmi.
Ten prvý pokus je žiť ďalej vo svojich dielach, v niečom, čo po nás zostane. Ten druhý spôsob, ktorým si chce človek zaistiť nesmrteľnosť, je potomstvo: chceme žiť ďalej vo svojich deťoch. V hĺbke vnútra však vnímame, že to nestačí. Táto predstava nás neuspokojuje.
Zároveň sme pri napĺňaní túžby po živote zistili dôležitú vec: na to, aby sme žili ďalej a trvalo, potrebujeme žiť v niečom, respektíve v niekom inom.
Preto je vzkriesenie Pána Ježiša Krista kozmickou udalosťou, ktorá rozdelila kresťanský letopočet. Ponúka nám totiž večný život v Bohu. Recept na večný život je život už tu a teraz vo vzťahu s Bohom ako so svojím milujúcim Otcom. Večný život je život Božích synov a dcér.
A čo to znamená v praxi, vidíme, keď sa pozrieme na začiatok. Dobre vieme, že slovo pascha znamená prechod. Je nám známe, že v Starom zákone môžeme týmto slovom označiť najmä dve udalosti.
Prechod pri takzvaných egyptských ranách – a najmä pri tej poslednej –, keď v noci prešiel Egyptom anjel smrti a zahubil prvorodených. Preživších zachránila krv baránka, ktorou si potreli veraje dverí svojich domovov.
Táto Pascha odhalila dôležitú vec: egyptské modly sú len modlami. Prečo sa voda v Níle premenila na krv a nedala sa piť? Pretože Níl Egypťania uctievali ako božstvo a prinášali mu ľudské obete. Prečo sa slnko zatmelo a nastala tma? Z toho istého dôvodu.
Prvý prechod – Pascha – teda ukázal ničomnosť modiel. A naopak, účinok krvi baránka, ktorá dostala celkom nový význam v krvi Baránka Ježiša Krista. Preto Pán Ježiš o sebe povie: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“
A tá druhá Pascha? Prechod cez Červené alebo Trstinové more. Vieme, ako sa v Starom zákone uzatvárali zmluvy. Obetovalo sa zviera, rozdelilo sa na dve polovice a obe zmluvné strany prešli pomedzi ne. Prejsť pomedzi časti niečoho, čo predtým bolo spojené, znamenalo vznik novej jednoty.
A toto sa stalo pri prechode cez more. Vody mora, ktoré boli kedysi pospolu, sa rozdelili a vytvorili novú jednotu medzi Bohom a Izraelom. A toto je Pascha – je to nová jednota medzi Bohom a človekom.
A čo spôsobila táto nová jednota v praxi? Pekne to vidno na bitke Izraela pred Paschou a po nej. Kým predtým – proti Egypťanom – Boh bojoval za nich, po Pasche – proti Amalekitom – Boh bojoval v nich. Pretože Pascha vytvorila novú jednotu.
Nestačilo, že Mojžiš vyviedol ľud z egyptského otroctva, ak by to otroctvo nedostal z ich sŕdc a myslí.
A tento hlboký odkaz môžeme v plnosti vztiahnuť na Kristovu Paschu: Kristus sám berie na seba hriechy sveta a prechádza smrťou. A vzkriesený Kristus nám ako víťaz, ktorý to zvládal, teraz podáva ruku.
Chyťme sa jej aj dnes!
Vetu: „Pozrite, hýbe sa!“ na našom pohrebe nemusí nikto zakričať. Pretože my sami voláme s nádejou už dnes: „Christos voskrese!“
