V posledných rokoch prichádzajú z Veľkej Británie správy, čo opisujú zvláštny a znepokojivý jav, ktorý mnohí kresťania sledujú s obavami: v Británii sa zatvárajú kostoly.
Podľa údajov britskej organizácie National Churches Trust už bolo uzavretých viac ako 3 500 kostolov, pričom odhady hovoria, že 3 000 až 5 000 ďalších je mimo bežnej prevádzky. To znamená, že buď nemajú vlastného kňaza, alebo sa v nich slúži len občasne. V priemere to vychádza, že ročne sa zatvorí približne 20 až 25 kostolov.
Keď sa uvažuje nad príčinami, dôvodov je viac a často sú prepojené. Predovšetkým ide o výrazný pokles návštevnosti. Menej ako dve percentá obyvateľov Anglicka sa pravidelne zúčastňujú na nedeľných bohoslužbách. Farský život vyhasína a starnutie veriacich podčiarkuje túto realitu. Mladé generácie si k viere hľadajú cestu čoraz ťažšie.
K tomu sa pridáva aj nedostatok duchovných. Tento fakt núti diecézy zlučovať niekoľko farností pod správu jediného kňaza. V dôsledku toho viaceré kostoly ostávajú dlhodobo zatvorené alebo svoje brány otvárajú len párkrát do roka.
Dôležitú rolu hrá aj ekonomika. Historické kostoly postavené v gotickom či viktoriánskom slohu sú náročné na údržbu. Štatistiky hovoria iba o bežnej prevádzke, nieto ešte o rozsiahlych rekonštrukciách. Malé komunity na to nemajú prostriedky.
Príbehy zatvorených kostolov pokračujú, mnohé z nich nachádzajú nový život. Niekedy sa využívajú ako galérie, kaviarne, byty, komunitné centrá či knižnice a športoviská.
Pre moderného sekulárneho človeka, ktorý vníma len architektúru bez duchovného presahu, je predstava bývania v takomto priestore lákavá. Kresťanovi pri pohľade na takéto miesta zviera srdce smútkom. Tu sa po stáročia ľudia modlili, prinášali sem svoje radosti i smútky, tu sa krstili, tu sa odprevádzali na večnosť, tu sa uzatvárali manželstvá, tu sa slávili bohoslužby, či už katolícke, alebo neskôr anglikánske.
Kostoly boli po stáročia centrami miest i dedín. Boli to duchovné srdcia, ktoré tĺkli, boli to pramene, ktoré napájali komunity živou vodou. Čo ich nahradí? Bezobsažnosť sekularizmu, pôžitkárstvo, povery, pohanstvo? Nájde sa nejaký guru, učiteľ či bôžik, ktorý sa z lásky k nám dá pribiť na kríž? Pochybujem o tom.
My na Slovensku sa ešte môžeme tešiť a ďakovať Bohu, že kostoly sú plné a skôr sa stavajú a opravujú, ako búrajú či prerábajú na byty alebo telocvične. Čo však bude o takých 50 rokov? Čaká nás rozkvet, alebo postupný zánik? Bude dostatok kňazov? Budú povolania? Budú lepšie časy?
Modlime sa, aby boli…
