Svätý Domécius, ktorého meno má grécky pôvod a znamená „ten, ktorý stavia“, bol významnou postavou kresťanskej cirkvi 4. storočia. Jeho život bol naplnený hlbokou vierou a oddanosťou Bohu, no aj utrpením, ktoré pre svoju vieru znášal, čím zanechal trvalý odkaz v kresťanskej histórii.
Domécius žil v Perzii v čase vlády cisára Konštantína Veľkého. Podľa niektorých zdrojov podobne ako apoštol Pavol aj on najprv prenasledoval kresťanov, kým sa ním sám nestal. Obrátil ho kresťan menom Uaros, po čom sa Domécius rozhodol opustiť svoj domov a presťahovať sa do Nisibisu (dnešný Nusaybin v Turecku), kde prijal krst a kláštornú tonzúru v miestnom kláštore. Z tohto kláštora ho vraj pre závisť a nevôľu niektorých mníchov po čase vyhnali. Prešiel teda do Kláštora svätých Sergeja a Bakcha v arménskom meste Theodosiopolis (dnešný Erzurum v Turecku), kde pôsobil pod vedením archimandritu Urbela, známeho svojou prísnou askézou: hovorilo sa o ňom, že šesťdesiat rokov neochutnal varené jedlo a odpočíval len v stoji.
Urbel vysvätil Domécia za diakona. Keď sa však rozhodol vysvätiť ho za presbytera, Domécius, ktorý sa považoval za nehodného tohto stavu, utiekol do hôr neďaleko mesta Cyrrhus (dnes v ruinách) v severnej Sýrii, kde na jednom z pustých vrchov viedol prísny život najprv v samote. Neskôr sa k nemu pridali učeníci. Jeho povesť sa šírila medzi miestnymi obyvateľmi a mnohí pohania ho začali vyhľadávať s prosbami o uzdravenie a duchovnú pomoc. Viacerých z nich Domécius svojím príkladom a učením priviedol k viere v Krista.
V roku 363 sa cisár Julián Odpadlík, ktorý sa od kresťanstva odklonil k pohanstvu, vydal na ťaženie proti Peržanom. Jeho vojaci pri tom narazili na Domécia a jeho učeníkov, ako sa modlia v jaskyni, a tak ich zaživa zamurovali, aby ich umučili hladom a smädom.
Kult svätého Domécia je historicky overený od začiatku 6. storočia. Chrám svätého Domécia nájdeme napríklad v nemeckom Hamburgu-Neugrabene, vo Švédsku je mu zasvätený chrám Sýrskej pravoslávnej cirkvi v Jönköpingu. Jeho meno nesie aj kostol v tureckom İzbıraku a kláštor v tureckom pohraničnom meste Kilis, ktoré leží neďaleko jeho niekdajšieho sýrskeho pôsobiska.
