Rímskokatolícka cirkev si 20. januára pripomína svätých mučeníkov pápeža Fabiána a vojaka Šebastiána.
Roľníka Fabiána, pôvodom z rímskeho vidieka, dovtedy človeka bez akejkoľvek cirkevnej funkcie, zvolili za pápeža v roku 236. Došlo k tomu na volebnom zhromaždení rímskej cirkevnej obce po tom, čo dovtedajší pápež Anater bol umučený len po 43 dňoch pontifikátu. Keď prítomní uvažovali, koho zvoliť, na Fabiána, ktorý sa dostavil na zhromaždenie aj so svojimi priateľmi, sadla holubica, čo všetci považovali za neklamný prejav Božej vôle.
Fabián voľbu i biskupské svätenie prijal a slúžil Cirkvi 14 rokov. Počas nich – išlo o pomerne pokojné obdobie medzi prenasledovaniami kresťanov – rozdelil svoje sídelné mesto na sedem obvodov a na ich čelo postavil siedmich diakonov. Ako ďalej svedčí Kniha pápežov (Liber Pontificalis), osobitnú pozornosť venoval budovaniu kresťanských cintorínov a údržbe katakomb. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že dal preniesť do Ríma telá mučeníkov Ponciána a Hypolita.
Zasiahol do cirkevných záležitostí aj mimo Ríma, keď napríklad zvolal synodu, aby posúdila pravovernosť povestného alexandrijského teológa Origena. Pápežov citlivý prístup zrejme spôsobil, že Origenes niektoré zo svojich názorov aj v liste do Ríma odvolal.
Nezabudnuteľné sú jeho zásluhy na pokresťančení Galie a usporiadania jej cirkevnej organizácie, keď v roku 245 vysvätil a do krajiny vyslal siedmich biskupov.
Keď na cisársky trón v septembri roku 249 nastúpil Décius (249 – 251), údajne sa s rešpektom vyslovil, že by radšej videl protivníka, čo by ašpiroval na jeho trón, než tohto rímskeho biskupa. Nový cisár, znepokojený vnútornými i vonkajšími ťažkosťami ríše, už koncom roka vydal edikt smerujúci k jej upevneniu na základe pôvodných antických náboženstiev. Samozrejme, tým rozpútal prenasledovanie kresťanov, ktorí neboli ochotní prejaviť vernosť štátu obetovaním modlám. Jednou z prvých obetí bol práve pápež Fabián. Zomrel už 20. januára 250, pochovali ho v Kalixtových katakombách.
Fabiánove pozostatky boli po roku 1716 znovu pochované pápežom Klementom XI. (1700 – 1721) v rímskej Bazilike svätého Šebastiána za hradbami, kde ich uložili v Albánskej kaplnke.
(Spracované podľa Rajmund Ondruš SJ, Blízki Bohu a ľuďom, Trnava, Dobrá kniha 2023.)
