Engelbert z Bergu (dnes v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko), ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 7. novembra, bol vplyvnou osobnosťou nemeckého vrcholného stredoveku. Vo svojom čase v sebe spojil duchovný úrad s politickou mocou. Jeho život a smrť výrazne ovplyvnili nielen Katolícku cirkev, ale aj politické vzťahy v jeho rodnej zemi.
Engelbert prišiel na svet okolo roku 1185 ako druhý syn grófa Engelberta I. z Bergu a jeho druhej manželky Margaréty z Geldernu. Podľa zvyklostí tých čias mu už od detstva prináležali cirkevné benefíciá: v roku 1198 sa stal prepoštom Kostola svätého Juraja v Kolíne nad Rýnom a kanonikom v Aachene, sídle cisárov Svätej ríše rímskej, a ako osemnásťročný bol zvolený za kolínskeho katedrálneho prepošta, kde až do roku 1216 spravoval cirkevné majetky.
V roku 1203 ho zvolili za biskupa v Münsteri, no tento úrad musel odmietnuť, pretože ešte nedosahoval vtedy požadovaný vek 30 rokov. Neskôr bol pre mocenské spory a podporu bratranca kolínskeho arcibiskupa Adolfa I. pápežom exkomunikovaný a zbavený úradu kolínskeho prepošta. Pápež Inocent III. (1198 – 1216) ho v roku 1208 rehabilitoval a Engelbert sa v roku 1212 na znak pokánia zúčastnil na križiackej výprave proti albigencom.
V roku 1216 bol Engelbert so súhlasom pápeža i kráľa Fridricha II. (1212 – 1250) jednomyseľne zvolený za kolínskeho arcibiskupa. S úradom získal aj značnú politickú moc, ktorú využil nielen na ochranu cirkevných záujmov, ale aj na upevnenie ríšskej moci a rozšírenie kolínskeho územia o Porýnie a Vestfálsko. V roku 1218 mu pápež Honorius IIII. (1216 – 1227) poslal arcibiskupské pálium, symbol duchovnej autority.
Ako svojho spojenca cisár Fridrich II. (1220 – 1250) vymenoval Engelberta v roku 1220 za správcu kráľovstva „Regni Teutonici“ a opatrovníka svojho mladého syna Henricha (1211 – 1242). Toho Engelbert v roku 1222 v Aachene slávnostne korunoval za kráľa.
Ako správca kráľovstva sa Engelbert podieľal aj na príprave významnej dohody Confoederatio cum principibus ecclesiasticis, ktorou Fridrich II. priznal cirkevným kniežatám práva ako zriaďovanie trhov, razenie mincí či opevňovanie miest.
Kolínsky arcibiskup využil svoj vplyv aj na upevnenie cirkevných panstiev. Najmenej 11 mestám udelil mestské práva, medzi ne patrili Wipperfürth, Attendorn, Brilon a Siegen. Považuje sa za zakladateľa Vestfálskeho vojvodstva medzi riekami Maas a Weser.
Dňa 7. novembra 1225 bol Engelbert na ceste z mesta Soest prepadnutý a brutálne zavraždený skupinou ozbrojených mužov vedených jeho vlastným príbuzným grófom Fridrichom z Isenbergu. Podľa dobových správ arcibiskupova družina sa rozutekala a obrovitý Engelbert pri zúrivej obrane bol zasiahnutý takmer 50 smrteľnými ranami. Tento útok bol pravdepodobne vyprovokovaný odporom miestnych šľachticov voči Engelbertovým územným a ekonomickým ambíciám.
Po smrti Engelberta prevzali jeho telesné pozostatky cisterciátski mnísi v Altenbergu, kde ich pripravili na pohreb. Telo potom previezli do Kolína a tam ho pochovali v katedrále, srdce uložili ako vzácnu relikviu v kláštore Altenberg. Jeho relikvie sa okrem Altenbergu a Kolína nad Rýnom nachádzajú aj v Solingene a vo Viedni.
Engelbert už krátko po smrti bol uctievaný ako svätec. Jeho pápežská kanonizácia sa síce nikdy nekonala, no v roku 1538 bol zapísaný do Rímskeho martyrológia.
